Choisia/mexický pomarančovník 'Sundance' Choisya ternata 'Sundance'

Podrobný popis

Choisia/mexický pomarančovník 'Sundance' - vždyzelený kultivar mexického pomarančovníka z čeľade rutovité (Rutaceae). Vznikol ako žltolistá mutácia druhu Choisya ternata vo Veľkej Británii a do pestovania bol uvedený pod obchodným názvom 'Sundance'. Vytvára hustý, zaoblený ker, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 1,5–2 m a podobnej šírky. Najväčšou ozdobou sú lesklé trojpočetné listy, ktoré sa na jar otvárajú jasne žlté a počas sezóny prechádzajú do zlatožltých až žltozelených odtieňov. Na slnečnom stanovišti býva sfarbenie najvýraznejšie, v polotieni pôsobí jemnejšie a zelenšie. Po rozotretí listy uvoľňujú citrusovú vôňu. V máji a júni sa objavujú vrcholové chocholíky bielych hviezdicovitých kvetov širokých približne 2–3 cm. Kvety voňajú podobne ako pomarančové kvety a vyhľadávajú ich včely aj ďalšie opeľovače. Za priaznivého počasia sa môže slabšie druhé kvitnutie objaviť aj na konci leta. Kultivar sa uplatní ako solitér, v menších skupinách, pri vstupoch, na terasách, v chránených záhonoch aj vo väčších nádobách. Zlaté olistenie vytvára výrazný kontrast s tmavozelenými ihličnanmi, vavrínovcami, cezmínami, modro kvitnúcimi trvalkami a okrasnými trávami.

Pestovanie: V našich podmienkach sa mexický pomarančovník (Choisya) pestuje najistejšie na plnom slnku až v ľahkom polotieni, vždy v teplom závetrí s mikroklímou pri múre alebo medzi krami, pretože zimný vietor a zimné slnko zvyšujú vysychanie listov. Vhodná je humózna, výživná a najmä priepustná pôda, v ťažkých ílovitých pôdach sa odporúča drenážna vrstva štrku a primiešanie piesku, aby korene v zime nestáli vo vode. Optimálna reakcia je mierne kyslá až neutrálna, približne pH 6,0–7,5, pri dobrom odtoku znáša aj slabo vápenaté podložie. Výsadba je najvhodnejšia na jar (marec – máj), prípadne na začiatku jesene (september), aby ker do zimy zakorenil. Zalievanie je dôležité prvé 1–2 sezóny a počas dlhého letného sucha, staršie kry znášajú krátke prísušky, no pri úplnom vyschnutí zhadzujú časť listov. Hnojenie sa zabezpečuje kompostom na jar alebo pomaly pôsobiacim hnojivom, v nádobe sa pridáva v menších dávkach. Rez sa vykonáva po jarnom kvitnutí miernym skrátením odkvitnutých výhonov, hlboké zmladenie do starého dreva sa zvyčajne neosvedčuje. Mulč z kompostu z lístia alebo z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy a chráni koreňový krčok. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza zhruba -15 až -18 °C, mladé kry a rastliny v nádobách sú citlivejšie. V nádobe je dôležitý objem aspoň 30–40 l, drenáž a zimná ochrana koreňov, vhodné je prezimovanie na chránenom mieste s obmedzeným zalievaním. Pri radovej výsadbe sa volia rozostupy približne 0,8–1,2 m, pri solitéroch a skupinách 1,2–1,8 m. Z problémov sa môžu objaviť vošky a štítničky, pri premokrení hniloby koreňov a škvrnitosti listov, prevenciou je vzdušné stanovište, drenáž a neprehnojovanie dusíkom.

 Autor: Jana | Revízia: 27.07. 2026