Choisia/mexický pomarančovník 'Sundance' Choisya ternata 'Sundance'

Podrobný popis

Choisie/mexický pomarančovník 'Sundance' - stálezelený kultivar mexického pomarančovníka z čeledi routovitých (Rutaceae). Vznikol ako žlutolistá mutácia druhu Choisya ternata vo Veľkej Británii a do pestovania bol uvedený pod obchodným názvom 'Sundance'. Vytvára hustý, zaoblený ker dorastajúci obyčajne 1,5–2 m výšky a podobnej šírky. Najväčšou ozdobou sú lesklé trojčlenné listy, ktoré sa na jari otvárajú jasne žlté a počas sezóny prechádzajú do zlatožltých až žltozelených odtieňov. Na slnečnom stanovišti býva vyfarbenie najvýraznejšie, v polostíni pôsobí jemnejšie a zelenejšie. Po rozoteraní listy uvoľňujú citrónovú vôňu. V máji a júni sa objavujú vrcholové chochlíky bielych hviezdicovitých kvetov širokých približne 2–3 cm. Kvety pripomínajú vôňu pomarančových kvetov a vyhľadávajú ich včely aj ďalší opylovači. Za priaznivého počasia sa môže slabšie druhé kvetenie objaviť aj na konci leta. Kultivar sa uplatní ako solitér, v menších skupinách, pri vstupoch, na terasách, v chránených záhonoch aj vo väčších nádobách. Zlaté olistenie vytvára výrazný kontrast s tmavozelenými ihličnanmi, lebardami, cesmínami, modro kvetúciými trvalkami a okrasnými travami.

Pestovanie: V našich podmienkach sa mexický pomarančovník (Choisya) pestuje najistejšie na plnom slnku až v ľahkom polostíni, vždy v teplom závetrí s mikroklimatou pri stene alebo medzi krami, pretože zimný vietor a zimné slnko zvyšujú vysušovanie listov. Pôda by mala byť humózna, výživná a hlavne propustná, v ťažkých hlinách sa odporúča drenážna vrstva štrku a primiešanie pieska, aby korene v zime nestáli vo vode. Optimálna reakcia je mierne kyslá až neutrálna, približne pH 6,0–7,5, znáša aj slabo vápenaté podložie pri dobrom odtoku. Výsadba vychádza najlepšie na jar (marec–máj), prípadne na začiatok jesene (september), aby ker do zimy zakorenil. Zálivka je dôležitá prvé 1–2 sezóny a počas dlhého letného sucha, staršie kry znášajú krátke obdobia bez vody, ale pri úplnom preschnutí shadzujú časť listov. Hnojenie sa rieši kompostom na jare alebo pomaly pôsobiacim hnojivom, v nádobe sa pridáva v menších dávkach. Rez sa vykonáva po jarnom kvetaní ľahkým skrátením odkvitnutých výhonov, hlboké zmladenie do starého dreva sa zvyčajne neosvedčilo. Mulč z listovky alebo kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy a chráni koreňový krčok. Mrazuvzdornosť vyzralých rastlín sa uvádza zhruba -15 až -18 °C, mladé kry a rastliny v nádobách sú citlivejšie. V nádobe je dôležitý objem aspoň 30–40 l, drenáž a zimná ochrana koreňov, vhodné je prezimovanie na chránenom mieste s obmedzenou zálivkou. Pre radovú výsadbu sa volia rozstupy približne 0,8–1,2 m, pre solitér a skupiny 1,2–1,8 m. Z problémov sa môžu objaviť vošky a štítenky, pri premokrení hniloba koreňov a skvrnitost listov; prevenciou je vzdušné stanovište, drenáž a neprehnojenie dusíkom.

Autor: Jana | Revízia: 27.07. 2026