Chocholatica dvojfarebná Eucomis bicolor

Podrobný popis

Chocholatice dvojfarebná - exoticky vyzerajúca cibulová trvalka prezývaná „ananasová ľilia“ vnese do záhrad atmosféru ďalekej južnej Afriky vďaka svojim unikátnym valcovitým kvetom zakončeným bujnou chocholkou listov. Rastlina tvorí mohutnú prízemnú rozetu širokých, remenovitých listov, z ktorej v priebehu leta vyrastá silný, fialovo škvrnatený stvol. V dospelosti dosahuje výšky 40 až 60 centimetrov. Patrí k najvděčnejším exotickým cibulovinám, ktoré poteší nielen netradičným vzhľadom, ale aj prekvapivo jednoduchým pestovaním. Najväčšou raritou chocholatice je jej úchvatné kvetenstvo, ktoré sa objavuje od júla do septembra. Hustý hrozen je zložený zo stoviek drobných, hviezdičkovitých kvetov bledozelenej až krémovej farby, ktorých okraje sú lemované kontrastným, ostro vínovým až fialovým prúžkom. Celé toto kvetenstvo je na vrchu zakončené korunkou malých zelených lístkov, čo rastline dodáva verný vzhľad zrelého ananásu. Kvety sú veľmi trvanlivé, lákajú užitočný hmyz a po odkvete sa menia na dekoratívne fialové tobolky s čiernymi semenami. V záhradnej architektúre je skvelým solitérom pre moderné excentrické záhony, štrkové kompozície alebo pre lemovanie slnečných teras. Vzhľadom na jej obmedzenú mrazuvzdornosť (znese mrazy len okolo -5 až -10 °C s vydatnou mulčovacou vrstvou) je však na našom území úplne ideálna pre pestovanie v priestorných dekoratívnych nádobách na terasách a balkónoch. Na jeseň sa cibule z voľnej pôdy vyjmíma (podobne ako javorovnice) a zimujú sa v suchu a chlade okolo 5 až 10 °C.

Pestovanie: Vyžaduje chránené, teplé a plne slnečné stanovište. Dostatok slnečných lúčov je nezbytný pre pevnosť kvetných stvolov aj pre typické purpurové tečkovanie listov a stonkov. Ideálnym typom pôdy je hlboká, humózna, veľmi dobre propustná a živná piesčitohlinitá zemina s neutrálnym pH. Rastlina je extrémne citlivá na premokrenie v kombinácii s chladom, čo spôsobuje rýchlu hnilobu cibule. Na dne výsadbovej jamky alebo nádoby je preto vždy potrebná silná drenážna vrstva štrku či pieska. Zálivka musí byť počas vegetácie (od vyraštovania listov do odkvetu) pravidelná a vydatná, substrát by mal medzi zálivkami len mierne preschnúť. Na konci leta, hneď ako listy začnú žltnúť, sa zálivka radikálne obmedzí a v zime sa nepolieva vôbec. Hnojenie sa vykonáva od mája do augusta raz za 14 dní tekutým hnojivom pre kvetúce rastliny alebo cibuloviny. Strih sa obmedzuje na odstraňovanie úplne suchých listov na jeseň. Kvetný stvol môžete po odkvetnutí odstrihnúť, ak nechcete nechať dozrieť semená. V našich podmienkach nie je plne mrazuvzdorná (znese krátkodobý pokles teploty k -5 °C v suchej pôde). Najbezpečnejšie je pestovanie v nádobách, ktoré sa na jeseň presunú do suchej, tmavej a bezmraznej miestnosti s teplotou 5–10 °C. Pri pestovaní vo voľnej pôde je nutné cibulky na jeseň pred príchodom mrazov vyjmúť, očistiť a uskladniť v suchom rašelinovom substráte alebo pilinách, podobne ako georgíny.

Autor: Lucie | Revízia: 2.6.2026