Chamelaucium háčkovité Chamelaucium uncinatum

Podrobný popis

Chamelaucium háčkovité - Opuč háčkovitá alebo voskovka. Pochádza zo západnej Austrálie, kde rastie na chudobných, piesočnatých pôdach pobrežných dún. V domovine tvorí vždyzelený ker vysoký až okolo 3 m, v európskych podmienkach a najmä v nádobe býva nižší a hustejší, obvykle 0,8 – 1,5 m na výšku aj do šírky. Úzke ihlicovité listy majú háčikovito zahnutú špičku a pri pomadlení voňajú živicovo až citrusovo. Od konca zimy do jari sa na koncoch vetvičiek objavujú drobné miskovité kvety s priemerom zhruba 1 cm, s piatimi tuhými, voskovými korunnými lístkami v farbách bielej, ružovej až svetlofialovej. Kvety vydržia dlho aj po reze, preto sa druh často pestuje pre floristiku, vo váze pôsobí ľahko a pritom trvanlivo. V čase kvitnutia je rastlina včelomilná a pri letnení na chránenom mieste môže prilákať aj drobný užitočný hmyz.

Pestovanie: Pre pestovanie Chamelaucium uncinatum sa volí plné slnko a závetrie, ideálne pri južnej či západnej stene, kde po daždi rýchlo osychá. Zásadná je priepustná pôda, najlepšie piesčitá zmes s podielom minerálnej zložky, pH 5,5 – 7,0; drenážna vrstva v nádobe znižuje riziko premokrenia. Zálievka sa vykonáva mierne, v čase rastu po preschnutí substrátu, v zime je výrazne obmedzená. Vhodné sú hnojivá s nižším obsahom fosforu, ktoré rešpektujú nároky austrálskych myrtovitých rastlín. Po odkvitnutí sa vykonáva ľahké skrátenie výhonov kvôli zahusteniu, hlbokému rezu do starého dreva sa vyhýbame. Výsadba do nádoby sa najčastejšie realizuje od marca do októbra. Zazimovanie vyžaduje bezmrazý, svetlý priestor, ideálne 8 – 12 °C, minimom býva krátkodobo približne 5 °C. Pri príliš vlhkom substráte sa môže objaviť hniloba koreňov, inak býva rastlina väčšinou bez významných škodcov. Rast je prirodzene vzdušný a jemne previsnutý, čo vynikne v kombinácii s levanduľou, rozmarínom alebo so suchomilnými trávami v štrkovom záhone, prípadne ako akcent v moderných nádobách. V nádobách sa osvedčujú širšie kvetináče s rýchlym odtokom vody a prímesou perlitu či štrku. V lete býva druh dobre odolný voči suchu, akonáhle zakorení, napriek tomu dlhé presušenie v malej nádobe vedie k opadu púčikov. Presádzanie sa vykonáva približne raz za 2 – 3 roky na jar, vždy len do o málo väčšej nádoby. V čase kvitnutia sa odporúča zabrániť preliatiu, pretože chlad a mokro podporujú koreňové choroby. Letnenie vonku je vhodné od mája, keď nočné teploty dlhodobo neklesajú pod 10 °C. Pre vonkovú výsadbu v najteplejších mikroklimatách sa počíta s rozostupom približne 60 – 80 cm pri nízkom neformálnom živom plote, v bežných podmienkach SR je však spoľahlivejšie pestovanie v nádobe.

Autor: Kristýna | Revízia: 19. 02. 2026