Cezmína ostrolistá

Podrobný popis

Cezmína ostrolistá - vždyzelený ker až menší strom pôvodom z atlantskej a západnej Európy, kde rastie v podraste listnatých lesov, na okrajoch húštin aj v živých plotoch. Vytvára husto vetvený habitus s kožovitými, tmavozelenými a silne lesklými listami, ktoré sú u mladých rastlín spravidla výrazne ostnité, u starších vetví môžu byť menej tŕnisté až takmer celokrajné.V dospelosti máva približne 3–6 m na výšku a okolo 2–4 m na šírku, rezom sa udržuje aj nižšia. Najlepšie prospieva v polotieni, v humóznej, mierne kyslej pôde av závetrí, kde netrpia zimným slnkom.Ročné prírastky sú 20-30cm. V máji až júni sa v úžľabí listov objavujú drobné biele kvety. Samičie kultivar po opelení nasadzujú od septembra červené bobule, ktoré na vetvách vydržia do zimy podľa tlaku vtáctva. Plody sú okrasné a pre človeka nejedlé, pri požití vo väčšom množstve môžu vyvolať problémy, v záhrade však dopĺňajú zimnú ponuku potravy pre vtáky. V kompozíciách sa cesmína uplatní ako vždyzelené pozadie pre jarné cibuľoviny, paprade a tieňomilné trvalky, rovnako ako v kombinácii s rododendrony a vresoviskovými drevinami, listy možno využiť aj do zimných aranžmánov. Krík je veľmi dekoratívny, dobre znáša rez.

Pestovanie: Cezmínám najlepšie vyhovuje umiestnenie na chránené stanovište s plným slnkom až polotieňom, ideálne v závetrí. Mladé rastliny lepšie znášajú zimné slnko, pokiaľ majú dostatočne vlhkú pôdu a mulč v koreňovej zóne. Ker uprednostňuje humóznu, stredne ťažkú ​​až ľahšiu pôdu, ktorá dobre drží vlahu, ale nie je trvalo premokrená. Vhodné je pH v mierne kyslej až neutrálnej oblasti, cezmína však znesie aj ľahko zásadité pôdy, pokiaľ nie sú vysychané. Povrch pôdy sa často mulčuje kôrou alebo lístím, čo bráni prehrievaniu a vysychaniu jemných koreňov. Výsadby prebiehajú najčastejšie na jar od marca do mája alebo na jeseň od septembra do novembra, rastliny v kontajneri je možné presádzať aj v iných termínoch pri zaistení zálievky. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka, najmä v suchých obdobiach a teplých zimách. Po zakorenení ker znáša mrazy zhruba do -25 až -29 °C, mladé rastliny však využijú zimný mulč v koreňovej časti. Rez znáša dobre, a preto je vhodný ako pre tvarované živé ploty, kde sa rastliny vysádzajú zhruba 0,6-0,8 m od seba, tak pre voľné skupiny s rozostupmi okolo 1,2-1,5 m. Hnojenie sa obmedzuje na mierne pridanie kompostu alebo pomaly rozpustných hnojív pre kyslomilné. Z chorôb a škodcov môže v suchých rokoch trpieť prísuškom s prejavom žltnutia alebo okrajového zasychania listov, z hmyzu sa občas objavia vošky či červci. Celkovo však ide o odolný, dlhoveký ker, ktorý prináša stálu zeleň a zároveň zaisťuje opelenie samičích cezmín v záhrade.

Autor: Kristýna | Revízia: 18.12.2025