Cezmína modrá 'Casanova' Ilex meserveae 'Casanova'

Podrobný popis

Cezmína modrá 'Casanova' - záhradný kríženec cezmíny ostrolistej (Ilex aquifolium) a cezmíny vráskavej (Ilex rugosa), cenený pre vždyzelené olistenie a dobrú odolnosť v podmienkach SR/ČR. Kultivar 'Casanova' bol v Európe predstavený v polovici prvého desaťročia 21. storočia a patrí k samčím výberom, takže netvorí plody, ale môže slúžiť ako opeľovač pre väčšinu samičích cezmín s červenými bobuľami. Rastie vzpriamene a husto, obvykle do 2 – 3 m výšky a 1,5 – 2 m šírky, s tuhými, kožovitými listami dlhými zhruba 3 – 5 cm. Listy sú lesklé, tmavo zelené až šedomodrozelené a po okraji krémovo panašované, v zime sa panašovanie často zjemní do béžových až naružovkastých tónov. V máji a júni sa v pazuchách listov objavujú drobné belavé kvety, ktoré sú nenápadné, ale priťahujú opeľovače. Kultivar sa dobre kombinuje s kyslomilnými kermi, ako sú rododendrony, skimmie či pierisy, a s trvalkami do polotieňa, kde poskytuje celoročnú štruktúru a farbu. Vzhľadom na ostnaté okraje listov je vhodné počítať s tým pri umiestnení pri chodníkoch a detských kútikoch. Do mestských záhrad je prínosom taktiež znášanlivosť rezu a dlhovekosť, vďaka ktorej kultivar dobre drží tvar aj bez pravidelného zásahu.

Pestovanie: Cezmínam najlepšie vyhovuje umiestnenie na chránené stanovište s plným slnkom až polotieňom, ideálne v závetrí. Mladé rastliny lepšie znášajú zimné slnko, pokiaľ majú dostatočne vlhkú pôdu a mulč v koreňovej zóne. Ker uprednostňuje humóznu, stredne ťažkú až ľahšiu pôdu, ktorá dobre drží vlahu, ale nie je trvalo zamokrená. Vhodné je pH v mierne kyslej až neutrálnej oblasti, cezmína však znesie aj mierne zásadité pôdy, pokiaľ nie sú vysychavé. Povrch pôdy sa často mulčuje kôrou alebo lístím, čo bráni prehrievaniu a vysychaniu jemných koreňov. Výsadba prebieha najčastejšie na jar od marca do mája alebo na jeseň od septembra do novembra, rastliny v kontajneri možno presádzať aj v iných termínoch pri zaistení zálievky. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka, najmä v suchých obdobiach a teplých zimách. Po zakorenení ker znáša mrazy zhruba do −25 až −29 °C, mladé rastliny však využijú zimný mulč v koreňovej časti. Rez znáša dobre, a preto je vhodná tak pre tvarované živé ploty, kde sa rastliny vysádzajú zhruba 0,6 – 0,8 m od seba, ako aj pre voľné skupiny s rozostupmi okolo 1,2 – 1,5 m. Hnojenie sa obmedzuje na mierne pridanie kompostu alebo pomaly rozpustných hnojív pre kyslomilné dreviny raz až dvakrát ročne. Z chorôb a škodcov môže v suchých letách trpieť prísuškom s prejavom žltnutia alebo okrajového zasychania listov, z hmyzu sa občas objavia vošky či červce. Celkovo však ide o odolný, dlhoveký ker, ktorý prináša stálu zeleň a zároveň zaisťuje opelenie samičích cezmín v záhrade.

Autor: Kristýna | Revízia: 21. 02. 2026