Cezmína Meserveova 'Heckenfee'

Podrobný popis

Cezmína Meserveova 'Heckenfee' - samičí kultivar medzidruhové cezmíny, vzniknuté krížením Ilex aquifolium a Ilex rugosa. Vytvára hustý, vzpriamený ker s pevnými prútmi a krátkymi postrannými vetvami, v dospelosti približne 2–3 m na výšku a 1,5–2 m do šírky, v priaznivých polohách môže prerásť aj k 4 m. Kožovité, lesklé listy 3–6 cm dlhé sú tmavo až modro dlhé sú tmavo až modro zimu, mladé pučanie môže mať bronzový nádych. V máji až júni sa v úžľabí listov objavujú drobné belavé až zelenkasté kvety bez nápadnej vône, ktoré poskytujú peľ aj nektár opeľovačom. Cezmíny sú dvojdomé, preto sa bobule tvoria len na samičích rastlinách. Pri prítomnosti samčieho opeľovača z radu Meserve, napr. Ilex × meserveae 'Heckenpracht' alebo 'Blue Prince', sa na jeseň tvoria okrúhle červené bobule, ktoré môžu na vetvách vydržať až do zimy. Plody sú dekoratívne a vyhľadávané vtáctvom, pre človeka a domáce zvieratá sú pri požití nevhodné a šťava môže citlivú pokožku dráždiť. V kompozícii pôsobí ako vždyzelená kostra medzi hortenziami, hamamelmi, pierisami a okrasnými trávami, na tmavom pozadí ihličnanov vynikne farba listov aj zimná štruktúra.

Pestovanie: Cezmínám najlepšie vyhovuje umiestnenie na chránené stanovište s plným slnkom až polotieňom, ideálne v závetrí. Mladé rastliny lepšie znášajú zimné slnko, pokiaľ majú dostatočne vlhkú pôdu a mulč v koreňovej zóne. Ker uprednostňuje humóznu, stredne ťažkú ​​až ľahšiu pôdu, ktorá dobre drží vlahu, ale nie je trvalo premokrená. Vhodné je pH v mierne kyslej až neutrálnej oblasti, cezmína však znesie aj ľahko zásadité pôdy, pokiaľ nie sú vysychané. Povrch pôdy sa často mulčuje kôrou alebo lístím, čo bráni prehrievaniu a vysychaniu jemných koreňov. Výsadby prebiehajú najčastejšie na jar od marca do mája alebo na jeseň od septembra do novembra, rastliny v kontajneri je možné presádzať aj v iných termínoch pri zaistení zálievky. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka, najmä v suchých obdobiach a teplých zimách. Po zakorenení ker znáša mrazy zhruba do -25 až -29 °C, mladé rastliny však využijú zimný mulč v koreňovej časti. Rez znáša dobre, a preto je vhodný ako pre tvarované živé ploty, kde sa rastliny vysádzajú zhruba 0,6-0,8 m od seba, tak pre voľné skupiny s rozostupmi okolo 1,2-1,5 m. Hnojenie sa obmedzuje na mierne pridanie kompostu alebo pomaly rozpustných hnojív pre kyslomilné. Z chorôb a škodcov môže v suchých rokoch trpieť prísuškom s prejavom žltnutia alebo okrajového zasychania listov, z hmyzu sa občas objavia vošky či červci. Celkovo však ide o odolný, dlhoveký ker, ktorý prináša stálu zeleň a zároveň zaisťuje opelenie samičích cezmín v záhrade.

Autor: Nikol | Revízia: 15.12.2025