Cezmína Meserveova 'Heckenblau'

Podrobný popis

Cezmína Meserveova 'Heckenblau' - samčí vždyzelený hybrid vzniknutý z Ilex aquifolium × Ilex rugosa, radený medzi tzv. modré cezmíny s modrastým leskom olistenie. Obchodné meno 'Heckenblau'®, vyšľachtený v Nemecku krížením modrých cezmín, s uvedením kríženia do roku 1999 a so selekciou v prvých rokoch nového tisícročia. Krík rastie štíhle a strnulo vzpriamene, v dospelosti dosahuje približne 2–3 m výšky a 1,5–2 m šírky, bez strihu si udržuje kompaktnú siluetu vhodnú pre živé ploty. Listy sú kožovité, tmavozelené až modrozelené, eliptické až takmer okrúhle, po okraji jemne pílkovité, často len s krátkymi ostňami, a spravidla menej pichľavé ako u Ilex aquifolium. Rašenie býva vínové až purpurové, v chladnom období sa môžu zvýrazňovať červené a modrofialové tóny na listoch aj vetvičkách. V máji sa objavujú drobné biele kvety, často slabo vonné, ktoré poskytujú peľ opeľovačom. Ako samčí kultivar netvorí plody, ale funguje ako spoľahlivý opeľovač pre samičie cezmíny, čím zvyšuje násadu červených kôstkov na jeseň. Rastlina nie je určená na konzumáciu. V záhrade sa uplatňuje v hustých vždyzelených plotoch, v mestských výsadbách, ako pozadie pre trvalky av kombinácii s rododendrony, bobkovišní, hortenziami a okrasnými trávami.

Pestovanie: Cezmínám najlepšie vyhovuje umiestnenie na chránené stanovište s plným slnkom až polotieňom, ideálne v závetrí. Mladé rastliny lepšie znášajú zimné slnko, pokiaľ majú dostatočne vlhkú pôdu a mulč v koreňovej zóne. Ker uprednostňuje humóznu, stredne ťažkú ​​až ľahšiu pôdu, ktorá dobre drží vlahu, ale nie je trvalo premokrená. Vhodné je pH v mierne kyslej až neutrálnej oblasti, cezmína však znesie aj ľahko zásadité pôdy, pokiaľ nie sú vysychané. Povrch pôdy sa často mulčuje kôrou alebo lístím, čo bráni prehrievaniu a vysychaniu jemných koreňov. Výsadby prebiehajú najčastejšie na jar od marca do mája alebo na jeseň od septembra do novembra, rastliny v kontajneri je možné presádzať aj v iných termínoch pri zaistení zálievky. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka, najmä v suchých obdobiach a teplých zimách. Po zakorenení ker znáša mrazy zhruba do -25 až -29 °C, mladé rastliny však využijú zimný mulč v koreňovej časti. Rez znáša dobre, a preto je vhodný ako pre tvarované živé ploty, kde sa rastliny vysádzajú zhruba 0,6-0,8 m od seba, tak pre voľné skupiny s rozostupmi okolo 1,2-1,5 m. Hnojenie sa obmedzuje na mierne pridanie kompostu alebo pomaly rozpustných hnojív pre kyslomilné. Z chorôb a škodcov môže v suchých rokoch trpieť prísuškom s prejavom žltnutia alebo okrajového zasychania listov, z hmyzu sa občas objavia vošky či červci. Celkovo však ide o odolný, dlhoveký ker, ktorý prináša stálu zeleň a zároveň zaisťuje opelenie samičích cezmín v záhrade.

Autor: Kristýna | Revízia: 18.12.2025