Cezmína altaclerentská 'Lawsoniana' Ilex altaclerensis 'Lawsoniana'

Podrobný popis

Cezmína altaclerentská 'Lawsoniana' - vznikla krížením cezmíny ostrolistej (Ilex aquifolium) a cezmíny madeirskej (Ilex perado). Kultivar 'Lawsoniana' je panašovaná samičia forma, cenená pre široké, kožovité listy s len miernym ostnením a výrazným žltým stredom. Habitus je hustý, vzpriamený až široko kužeľovitý, v našich záhradách najčastejšie 2 – 4 m vysoký a 1,5 – 3 m široký, vo voľnom raste môže byť vyšší. Listy dorastajú približne do 8 – 11 cm. Koncom mája až v júni sa v pazuchách listov objavujú drobné biele kvety. Pri opelení samčím kultivarom rovnakej skupiny nasadzuje od septembra guľaté plody, ktoré dozrievajú do červena a na vetvách často držia až do zimy. Bobule sú dekoratívne a pre človeka sa nepovažujú za jedlé, v záhrade však priťahujú vtáctvo. Panašované olistenie dobre vyniká v kompozíciách s tmavozelenými ihličnanmi, vždyzelenými rododendronmi alebo s trávami, kde tvorí zimnú kostru výsadby. Od ostatných kultivarov sa líši tým, že okraje listov nie sú zúbkované a ostré. V priebehu zimných mesiacov sa objavujú jasne červené bobule, ktoré nie sú jedlé!

Pestovanie: Cezmínam najlepšie vyhovuje umiestnenie na chránené stanovište s plným slnkom až polotieňom, ideálne v závetrí. Mladé rastliny lepšie znášajú zimné slnko, pokiaľ majú dostatočne vlhkú pôdu a mulč v koreňovej zóne. Ker uprednostňuje humóznu, stredne ťažkú až ľahšiu pôdu, ktorá dobre drží vlahu, ale nie je trvalo zamokrená. Vhodné je pH v mierne kyslej až neutrálnej oblasti, cezmína však znesie aj mierne zásadité pôdy, pokiaľ nie sú vysychavé. Povrch pôdy sa často mulčuje kôrou alebo lístím, čo bráni prehrievaniu a vysychaniu jemných koreňov. Výsadba prebieha najčastejšie na jar od marca do mája alebo na jeseň od septembra do novembra, rastliny v kontajneri možno presádzať aj v iných termínoch pri zaistení zálievky. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka, najmä v suchých obdobiach a teplých zimách. Po zakorenení ker znáša mrazy zhruba do −25 až −29 °C, mladé rastliny však využijú zimný mulč v koreňovej časti. Rez znáša dobre, a preto je vhodná tak pre tvarované živé ploty, kde sa rastliny vysádzajú zhruba 0,6 – 0,8 m od seba, ako aj pre voľné skupiny s rozostupmi okolo 1,2 – 1,5 m. Hnojenie sa obmedzuje na mierne pridanie kompostu alebo pomaly rozpustných hnojív pre kyslomilné dreviny raz až dvakrát ročne. Z chorôb a škodcov môže v suchých letách trpieť prísuškom s prejavom žltnutia alebo okrajového zasychania listov, z hmyzu sa občas objavia vošky či červce. Celkovo však ide o odolný, dlhoveký ker, ktorý prináša stálu zeleň a zároveň zaisťuje opelenie samičích cezmín v záhrade.

Autor: Kristýna | Revízia: 21. 02. 2026