Cezmína ostrolistá 'J.C. van Tol'

Podrobný popis

Cezmína ostrolistá 'J.C. van Tol' - európska vždyzelená drevina lesných okrajov, známa kožovitými listami a zimným efektom plodov. Kultivar 'J.C. van Tol' vznikol v holandskom škôlkárstve ako výber s pravidelným rastom a so schopnosťou nasadzovať bobule aj bez samčieho opeľovača, preto sa v záhradách uplatňuje tam, kde nie je priestor pre dvojicu rastlín. Kvety sú drobné, biele, objavujú sa v máji až júni a sú včelomilné. Červené kôstkovice dozrievajú od októbra a môžu pretrvať na rastline do zimy, sú však okrasné a nie sú určené na konzumáciu. Listy bývajú menej výrazne ostnité ako u niektorých ferox kultivarov, napriek tomu zostávajú kožovité a odolné. V našich podmienkach dorastá obvykle 4–6 m na výšku a 2–3 m do šírky, v menších záhradách sa ľahko udržuje tvarovaním, preto sa hodí do nepriehľadných živých plotov, k vchodom, na vždyzelené pozadie trvalkových záhonov aj do zimných aranžmánov. Dobre ladí s rododendrony, pierismi, papradiami a okrasnými trávami.

Pestovanie: Cezmínám najlepšie vyhovuje umiestnenie na chránené stanovište s plným slnkom až polotieňom, ideálne v závetrí. Mladé rastliny lepšie znášajú zimné slnko, pokiaľ majú dostatočne vlhkú pôdu a mulč v koreňovej zóne. Ker uprednostňuje humóznu, stredne ťažkú ​​až ľahšiu pôdu, ktorá dobre drží vlahu, ale nie je trvalo premokrená. Vhodné je pH v mierne kyslej až neutrálnej oblasti, cezmína však znesie aj ľahko zásadité pôdy, pokiaľ nie sú vysychané. Povrch pôdy sa často mulčuje kôrou alebo lístím, čo bráni prehrievaniu a vysychaniu jemných koreňov. Výsadby prebiehajú najčastejšie na jar od marca do mája alebo na jeseň od septembra do novembra, rastliny v kontajneri je možné presádzať aj v iných termínoch pri zaistení zálievky. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka, najmä v suchých obdobiach a teplých zimách. Po zakorenení ker znáša mrazy zhruba do -25 až -29 °C, mladé rastliny však využijú zimný mulč v koreňovej časti. Rez znáša dobre, a preto je vhodný ako pre tvarované živé ploty, kde sa rastliny vysádzajú zhruba 0,6-0,8 m od seba, tak pre voľné skupiny s rozostupmi okolo 1,2-1,5 m. Hnojenie sa obmedzuje na mierne pridanie kompostu alebo pomaly rozpustných hnojív pre kyslomilné. Z chorôb a škodcov môže v suchých rokoch trpieť prísuškom s prejavom žltnutia alebo okrajového zasychania listov, z hmyzu sa občas objavia vošky či červci. Celkovo však ide o odolný, dlhoveký ker, ktorý prináša stálu zeleň a zároveň zaisťuje opelenie samičích cezmín v záhrade.

Autor: Kristýna | Revízia: 18.12.2025