Cezmína ostrolistá 'Ferox Argentea'

Podrobný popis

Cezmína ostrolistá 'Ferox Argentea' - samčí kultivar vždyzelená drevina európskych lesných lemov, cenená pre zimnú štruktúru a odolné, kožovité olistenie. Kultivar 'Ferox Argentea' patrí do skupiny ferox s mimoriadne ostnitými listami, ktoré pôsobia ježatým dojmom, a súčasne nesie krémovo biele panašovanie, najvýraznejšie na mladých prírastkoch. V máji a júni rozkvitajú drobné biele kvety, dôležité pre opeľovače, tento kultivar je samčí a netvorí okrasné bobule, naopak môže poslúžiť ako opeľovač samičím kultivarom cezmíny v okolí. V našich záhradách dorastá približne 3–4 m na výšku a 1,5–2,5 m do šírky, rastie pomaly až stredne rýchlo a vďaka hustému vetveniu sa využíva na nepriehľadné živé ploty, bezpečnostné výsadby aj ako výrazný solitér do predzáhradiek. Panašované listy vnášajú svetlo do tieňa a dobre sa kombinujú s tmavolistými dráčmi, tisom, papradinami aj tieňomilnými trvalkami, zatiaľ čo ostne zvyšujú ochranný účinok výsadby.

Pestovanie: Cezmínám najlepšie vyhovuje umiestnenie na chránené stanovište s plným slnkom až polotieňom, ideálne v závetrí. Mladé rastliny lepšie znášajú zimné slnko, pokiaľ majú dostatočne vlhkú pôdu a mulč v koreňovej zóne. Ker uprednostňuje humóznu, stredne ťažkú ​​až ľahšiu pôdu, ktorá dobre drží vlahu, ale nie je trvalo premokrená. Vhodné je pH v mierne kyslej až neutrálnej oblasti, cezmína však znesie aj ľahko zásadité pôdy, pokiaľ nie sú vysychané. Povrch pôdy sa často mulčuje kôrou alebo lístím, čo bráni prehrievaniu a vysychaniu jemných koreňov. Výsadby prebiehajú najčastejšie na jar od marca do mája alebo na jeseň od septembra do novembra, rastliny v kontajneri je možné presádzať aj v iných termínoch pri zaistení zálievky. V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka, najmä v suchých obdobiach a teplých zimách. Po zakorenení ker znáša mrazy zhruba do -25 až -29 °C, mladé rastliny však využijú zimný mulč v koreňovej časti. Rez znáša dobre, a preto je vhodný ako pre tvarované živé ploty, kde sa rastliny vysádzajú zhruba 0,6-0,8 m od seba, tak pre voľné skupiny s rozostupmi okolo 1,2-1,5 m. Hnojenie sa obmedzuje na mierne pridanie kompostu alebo pomaly rozpustných hnojív pre kyslomilné. Z chorôb a škodcov môže v suchých rokoch trpieť prísuškom s prejavom žltnutia alebo okrajového zasychania listov, z hmyzu sa občas objavia vošky či červci. Celkovo však ide o odolný, dlhoveký ker, ktorý prináša stálu zeleň a zároveň zaisťuje opelenie samičích cezmín v záhrade.

Autor: Kristýna | Revízia: 18.12.2025