Céder himalajský 'Karl Fuchs'

Podrobný popis

Céder himalajský 'Karl Fuchs' - kultivar cédra himalájskeho, ktorého prirodzený areál leží v horských lesoch západných Himalájí. Táto selekcia vznikla z osiva zbieraného v chladnejších horských oblastiach pri hranici Afganistanu a Pakistanu av 70. rokoch 20. storočia ju v Európe rozmnožil a rozšíril Karl Fuchs. Oproti bežnému druhu má užšiu, pravidelne pyramidálnu korunu a výraznejšie namodralé ihlice, vďaka ktorým pôsobí ako studený akcent aj v zime. Ihlice dlhé približne 3–5 cm vyrastajú vo zväzočkoch na krátkych brachyblastoch, letorasty bývajú sivé a pri dotyku môže ihličie ľahko pichať. Na jar rašia najvýraznejšie modro, v lete prechádza do modrozelených až striebristých tónov. Konce vetiev sa ľahko skláňajú, takže silueta nepôsobí ťažko ani pri vyššom veku. Peľové kvitnutie je nenápadné, dekoratívnu rolu môžu na starších stromoch prevziať vzpriamené súdkovité šišky, ktoré dozrievajú postupne niekoľko sezón a po vyzretí sa rozpadajú. V kompozícii sa uplatní ako solitéra aj v ihličnatých skupinách, kde modrostrieborná farba dobre ladí s tmavozeleným tisom, jedľou či krušpánom. Tŕne netvoria a obvykle sa radia medzi dreviny vhodné aj do priestoru s deťmi. Šišky bývajú približne 7–10 cm dlhé a na vetvách stoja vzpriamene.

Cedrus deodara, známy aj ako himalájsky céder, je impozantný ihličnatý strom, ktorý pochádza z Himalájí. Je to strom so vznešenou a elegantnou prítomnosťou. Himalájsky céder môže dorásť do výšky 40-50 metrov, s kužeľovitou až pyramidálnou korunou. Jeho vzhľad je majestátny, s rovnými vetvami, ktoré vytvárajú elegantný a rovnomerný tvar koruny. Mladé stromy majú špicatú a kužeľovitú korunu, ktorá sa s vekom mení na širšiu a viac rozložitú. Jeho ihlice sú striedavo usporiadané a majú jemnú, ihlovitú štruktúru. Sú jasne zelené až striebristo modré, čo poskytuje stromu jemný a príťažlivý vzhľad. Ihlice sú pomerne dlhé a vytvárajú hustý zelený baldachýn. Himalájsky céder je cenený pre svoju krásnu estetiku a je často využívaný ako solitérny strom v parkoch, záhradách a okrasných záhradách pre svoju dekoratívnu hodnotu. Môže byť tiež využitý na vytvorenie väčších záhradných kompozícií. Tento céder preferuje slnečné stanovište a dobre odvodnenú pôdu. Je všeobecne pomerne odolný a nenáročný na starostlivosť, čo z neho robí atraktívnu voľbu pre záhradníkov a majiteľov pozemkov. Má všestranné využitie a môže byť výborným prírastkom do rôznych typov záhradných designov.

Pestovanie: Vyžaduje slnečné stanovište, kde sa najlepšie vyfarbujú ihlice a vytvára sa pevná koruna. Znesie aj ľahký polotieň, ale rastie tu pomalšie. Najlepšie sa mu darí v hlbšej, priepustnej, stredne ťažkej pôde, ideálne mierne kyslej až neutrálnej (pH 6,0–7,0). Neznáša ťažké, zamokrené a trvalo vlhké pôdy, ale naopak veľmi dobre znáša sucho a teplo po zakorenení. Zálievka je dôležitá hlavne v prvých rokoch po výsadbe. Akonáhle dobre zakorení, je céder atlaský veľmi odolný voči suchu a patrí medzi najlepšie suchu odolné ihličnany. Hnojenie obvykle nie je nutné, postačí kvalitná pôda; pri mladých stromoch je možné na jar pridať ľahké hnojivo pre ihličnany. Mrazuvzdornosť cédra atlaského je stredná, obvykle okolo –20 až –23 °C. V chladnejších oblastiach môžu mladé rastliny namŕzať, preto sa odporúča chránené, teplé stanovište. Staršie stromy sú odolnejšie. Céder atlaský je všeobecne odolný voči chorobám, citlivý však môže byť na dlhodobé premokrenie alebo ťažké pôdy. Rez sa bežne nevykonáva, pretože strom má prirodzene krásny habitus. Odstraňujú sa iba suché alebo poškodené vetvy. Tvarovanie nie je vhodné.

Autor: Nikol | Revízia: 5.1. 2026