Buk lesný 'Silbertaler' Fagus sylvatica 'Silbertaler'

Podrobný popis

Buk lesný 'Silbertaler' - kultivar 'Silberthaler' bol objavený G. Escherichom v roku 1993 a patrí medzi pomaly rastúce, menšie formy s kompaktným habitusom. V podmienkach SR dorastá v dospelosti zvyčajne približne 3 – 4 m do výšky a okolo 3 m do šírky, s hustou korunou a hladkou sivou borkou. Listy sú striedavé, vajcovité až široko oválne, s jemne zvlneným okrajom. Nepravidelný krémovobiely až svetložltý lem obkresľuje sýtozelený stred a časť listov môže zostať čisto zelená, takže panašovanie pôsobí prirodzene premenlivo. Na jeseň sa olistenie sfarbuje do žltých tónov a u mladších rastlín môže časť suchých listov pretrvávať cez zimu. V apríli a máji sa objavujú nenápadné kvety v prevísajúcich jahňadách, v septembri a októbri dozrievajú bukvice v ostnatej čiaške, ktoré využívajú vtáky a drobné cicavce. Svetlo panašované olistenie dobre kontrastuje s tmavými ihličnanmi, tisom, vždyzelenými rododendronmi aj s trvalkami s vínovým listom a hodí sa ako solitér aj do menších skupín. V záhradnej kompozícii môže tvoriť aj voľnejšie vedený živý plot, kde panašovanie zjemňuje zelenú stenu listov.

Buk lesný je statný opadavý listnatý strom z čeľade bukovitých (Fagaceae) pôvodom z Európy. Tento strom dosahuje výšku až 30-40 m, má širokú korunu a vytvára charakteristický, hladký kmeň. Jeho listy sú oválne, tmavo zelené, so zúbkami na okrajoch. Buky majú charakteristické kvetenstvo vo forme stopkatých šištičiek, ktoré sa objavujú na jar. Plodom sú bukvice, trojhranné oriešky, ktoré sú obalené ostnitou šupinou. Pestovanie buku lesného vyžaduje miesto s dostatkom slnka a priepustnú pôdu, ale dokáže prosperovať aj v polotieni. Preferuje vlhkú pôdu a je pomerne odolný voči znečisteniu vzduchu. Je mrazuvzdorný a dokáže dobre znášať rôzne klimatické podmienky. V sadovníckej tvorbe je buk lesný využívaný rôznymi spôsobmi. Vďaka svojmu elegantnému vzhľadu a vzrastu sa často používa ako solitér v parkoch a záhradách. Bukové aleje sú taktiež obľúbené pre svoj estetický vzhľad a vytváranie tieniacich chodieb. V záhradníckom dizajne sa tiež uplatňuje ako súčasť zmiešaných lesných porastov, kde prispieva svojim charakteristickým lístím a tvarom k vytvoreniu prirodzenej atmosféry. Má množstvo veľmi atraktívnych kultivarov, ktoré sa líšia ako najrôznejšie sfarbenými a utváranými listami, tak veľkosťou i tvarom a tak sa dajú upotrebiť nielen vo veľkých sadových úpravách, ale aj v menších záhradách. Buk lesný preferuje priepustné, výživné pôdy s dobrou vlahou a miernym obsahom vápnika. Najvhodnejšie sú stanovištia od plného slnka po polotieň; citlivý na náhle mrazy a priame slnečné lúče, ktoré môžu poškodiť jeho kôru. Prospieva vo vyššej vzdušnej vlhkosti a odporúča sa výsadba skôr na rozsiahlejších trávnatých plochách. Je dôležité upozorniť, že buk lesný má tendenciu koreniť pomerne rozsiahlo a môže poškodzovať podpovrchové konštrukcie.

Pestovanie: Ideálne je slnečné či polotienisté stanovište, v prvých rokoch vyžaduje dostatok vlahy, pretože mladé rastliny citlivo reagujú na sucho. Vyžaduje dostatok priestoru, hlbokú, humóznu a rovnomerne vlhkú pôdu s dobrou priepustnosťou, najlepšie mierne kyslú až neutrálnu, pričom neznáša trvalo zamokrené ani utlačené substráty. Rez sa vykonáva len minimálne a najlepšie v období vegetačného pokoja, pretože buk neznáša hlboké zásahy, pre živé ploty sa ale strihá pravidelne raz až dvakrát ročne, ideálne v júli a prípadne znovu na začiatku septembra. Pokiaľ je pôda kvalitná, nie je potrebné prihnojovať vôbec, prípadne možno na jar pridať tenkú vrstvu kompostu alebo ľahko pohnojiť organickým hnojivom s nízkym obsahom dusíka.

Autor: Nikol | Revízia: 23. 2. 2026