Budleja dávidova 'Lochinch'

Podrobný popis

Budleja dávidova 'Lochinch' - očarujúce opadavý ker s levanduľovo fialovým kvetom a oranžovým okom. Vznikol v Škótsku v záhradách Lochinch ako výber v rámci kríženia s príbuznými taxónmi a od polovice 20. storočia sa rozšírila po Európe. Habitus je stredne vysoký až vysoký, široko klenutý, s mierne oblúkovitými výhonkami. V podmienkach SR dorastá približne 2–3 m výšky a 1,5–2,5 m šírky podľa stanovišťa a rezu. Listy sú kopijovité, zvrchu stredne až šedozelené, naspodku plstnaté do strieborných odtieňov, čo obmedzuje prehrievanie a stratu vody. Kvetenstvo sa zakladá na koncoch aktuálnych letorastov. Od júla do septembra tvorí cca 20–30 cm dlhé hrozno súvislých rúrkovitých kvetov s príjemnou medovou vôňou. Nektár je bohatým zdrojom potravy pre motýle, čmeliakov a včely v období letného sucha. Vďaka štíhlym latám a striebristým listom pôsobí ker ľahko a prepúšťa svetlo do nižších poschodí výsadby. V záhradnej kompozícii sa dobre uplatňuje v solitére, ako voľné pozadie zmiešaných trvalkových záhonov aj v štrkových výsadbách s levanduľou, šantou, strapatkou a stredne vysokými okrasnými trávami. Väčšie nádoby znáša, vyžaduje si však pravidelný rez a stabilný odtok vody.

Budleja dávidova je štíhly, vystúpavý ker, ktorý sa vyznačuje vzácne a nepravidelne stavanými vetvami, dosahujúcimi výšku od 50 do 500 cm. Jeho letorasty, až dvojmetrové, sú belavo plstnaté a môžu byť oblú alebo jemne hranaté. Listy sú tmavo zelené, kopijovitého tvaru, s jemne šedo plstnatým rubom. Jeho kvetenstvo tvorí vzpriamené a terminálne laty, dosahujúce dĺžku 4-30 cm a jeho kvety, v rôznych odtieňoch ružovej a vínovej, sú vonné a priťahujú veľké množstvo motýľov. Práve táto vlastnosť mu vyniesla jedno z jeho ľudových mien - motýlí ker. Pochádza z Číny, komula Dávidova je jedným z najodolnejších a najpopulárnejších druhov komúl. Bola objavená okolo roku 1887 a postupne sa rozšírila takmer po celej Európe. Rastie od Stredozemného mora na juhu po severné Nórsko a od západného Španielska po Bulharsko na východe. Tento druh bol zaznamenaný aj na juhu Afriky, v Zambii, Zimbabwe a Juhoafrickej republike. V Severnej Amerike rastie na východnom a západnom pobreží Kanady a Spojených štátov, takmer po celej Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky. Rastie skoro vo všetkých štátoch Austrálie, na Novom Zélande aj na Havaji a integrovala sa do tamojšej prírody. Táto rastlina je tolerantná k širokému spektru podmienok a prosperuje v pásme od mierneho po subtropické. Najlepšie podmienky pre jej rast poskytuje slnečné a výhrevné stanovište s dostatočne vlhkou a priepustnou pôdou zásobenou vápnikom, ako napríklad skládky stavebného odpadu. Navyše jej nevadí znečistené ovzdušie. V súčasnej dobe patrí komula Dávidova medzi najobľúbenejšie záhradné rastliny a je hojne vysádzaná vďaka svojej nenáročnosti v pestovaní. Bolo vyšľachtených vyše deväťdesiat kultivarov s rozdielnymi tvarmi a farbou kvetov či listov.

Pestovanie: Preferuje teplé, slnečné a vzdušné stanovište s dobrou drenážou. Pôda sa volí priepustná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s pH približne 6,0–7,5, dlhodobé zamokrenie obmedzuje vitalitu a zimnú odolnosť. Výsadba prebieha od marca do októbra. Mladé rastliny v prvej zime prospievajú s mulčom koreňového krčku a ľahkým krytom proti premrznutiu pôdy. V podmienkach SR sa uvádza mrazuvzdornosť okolo −20 °C, vo vhodnej mikroklíme krátkodobo aj k −23 °C. Skoré jarné mrazíky na rašiace výhony môžu pôsobiť poškodenie, ktoré však po reze obvykle dobre obrastá. Každú jar sa odporúča nízky rez na 20–40 cm, čím sa podporí silný nárast a dlhšie laty v danej sezóne, počas leta prospieva priebežné odstraňovanie odkvitnutých kvetenstiev. Zálievka je po výsadbe pravidelná, po zakorenení rastlina zvláda suchšie epizódy - v horúcich rokoch pomáha ľahký minerálny mulč. Hnojenie sa volí striedme, raz na jar pomaly rozpustné hnojivo pre kvitnúce kríky. V nádobe sa pestovanie darí v objeme 40 l a viac, so zimovaním v závetrí pri dome. Z chorôb a škodcov sa miestami objavujú vošky a roztočce v suchu, z hubových chorôb škvrnitosti a odumierania vetvičiek - prevenciou je vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a pravidelný jarný rez.

Autor: Nikol | Revízia: 20.11.2025