Budleja dávidova 'Lilac Chip' Buddleja davidii 'Lilac Chip'

Podrobný popis

Budleja dávidova 'Lilac Chip' -  šľachtiteľom tohto krásneho kultivaru je Dennis Werner, registrácia chránená právom EÚ aj USA. Krík je prirodzene nízky a široko kompaktný. V podmienkach SR obvykle dorastá 0,5 – 0,8 m na výšku a 0,6 – 0,9 m do šírky. Listy sú kopijovité, zvrchu zelené až šedozelené, naspodku jemne plstnaté, čo obmedzuje prehrievanie a výpar. Kvetenstvo sa tvorí na koncoch tohtoročných výhonov od júla do septembra, v teplej jeseni až do prvých mrazov. Farba je jemne ľaliovo fialová s oranžovým okom jednotlivých rúrkovitých kvetov, vôňa je sladká, medová. Vďaka stabilnej sterilnosti nevytvára klíčivé semená, takže sa v záhrade nešíri a udržuje čistú siluetu kríka po celé leto. Nektár vyhľadávajú babočky, modrásci aj čmeliaky a ker obohacuje potravinovú ponuku opeľovačov v čase, keď časť trvaliek už odkvitá. 'Lilac Chip' sa uplatní v menších záhradách, na predzáhradkách, v štrkových výsadbách aj v nádobách na terasách. V kompozícii ladí s levanduľami, šantami, perovskými, rozchodníkmi a ľahkými trávami, ktoré zdieľajú nároky na slnko a priepustnú pôdu. Nízky a mounded habitus umožňuje použitie na čele zmiešaných záhonov av opakovaní rytmu pozdĺž ciest.

Budleja dávidova je štíhly, vystúpavý ker, ktorý sa vyznačuje vzácne a nepravidelne stavanými vetvami, dosahujúcimi výšku od 50 do 500 cm. Jeho letorasty, až dvojmetrové, sú belavo plstnaté a môžu byť oblú alebo jemne hranaté. Listy sú tmavo zelené, kopijovitého tvaru, s jemne šedo plstnatým rubom. Jeho kvetenstvo tvorí vzpriamené a terminálne laty, dosahujúce dĺžku 4-30 cm a jeho kvety, v rôznych odtieňoch ružovej a vínovej, sú vonné a priťahujú veľké množstvo motýľov. Práve táto vlastnosť mu vyniesla jedno z jeho ľudových mien - motýlí ker. Pochádza z Číny, komula Dávidova je jedným z najodolnejších a najpopulárnejších druhov komúl. Bola objavená okolo roku 1887 a postupne sa rozšírila takmer po celej Európe. Rastie od Stredozemného mora na juhu po severné Nórsko a od západného Španielska po Bulharsko na východe. Tento druh bol zaznamenaný aj na juhu Afriky, v Zambii, Zimbabwe a Juhoafrickej republike. V Severnej Amerike rastie na východnom a západnom pobreží Kanady a Spojených štátov, takmer po celej Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky. Rastie skoro vo všetkých štátoch Austrálie, na Novom Zélande aj na Havaji a integrovala sa do tamojšej prírody. Táto rastlina je tolerantná k širokému spektru podmienok a prosperuje v pásme od mierneho po subtropické. Najlepšie podmienky pre jej rast poskytuje slnečné a výhrevné stanovište s dostatočne vlhkou a priepustnou pôdou zásobenou vápnikom, ako napríklad skládky stavebného odpadu. Navyše jej nevadí znečistené ovzdušie. V súčasnej dobe patrí komula Dávidova medzi najobľúbenejšie záhradné rastliny a je hojne vysádzaná vďaka svojej nenáročnosti v pestovaní. Bolo vyšľachtených vyše deväťdesiat kultivarov s rozdielnymi tvarmi a farbou kvetov či listov.

Pestovanie: Preferuje teplé, slnečné a vzdušné stanovište s dobrou drenážou. Pôda sa volí priepustná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s pH približne 6,0–7,5, dlhodobé zamokrenie obmedzuje vitalitu a zimnú odolnosť. Výsadba prebieha od marca do októbra. Mladé rastliny v prvej zime prospievajú s mulčom koreňového krčku a ľahkým krytom proti premrznutiu pôdy. V podmienkach SR sa uvádza mrazuvzdornosť okolo −20 °C, vo vhodnej mikroklíme krátkodobo aj k −23 °C. Skoré jarné mrazíky na rašiace výhony môžu pôsobiť poškodenie, ktoré však po reze obvykle dobre obrastá. Každú jar sa odporúča nízky rez na 20–40 cm, čím sa podporí silný nárast a dlhšie laty v danej sezóne, počas leta prospieva priebežné odstraňovanie odkvitnutých kvetenstiev. Zálievka je po výsadbe pravidelná, po zakorenení rastlina zvláda suchšie epizódy - v horúcich rokoch pomáha ľahký minerálny mulč. Hnojenie sa volí striedme, raz na jar pomaly rozpustné hnojivo pre kvitnúce kríky. V nádobe sa pestovanie darí v objeme 40 l a viac, so zimovaním v závetrí pri dome. Z chorôb a škodcov sa miestami objavujú vošky a roztočce v suchu, z hubových chorôb škvrnitosti a odumierania vetvičiek - prevenciou je vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a pravidelný jarný rez.

Autor: Nikol | Revízia: 18.11.2025