Budleja dávidova FUNKY FUCHSIA 'PIIBD-II' Buddleja davidii FUNKY FUCHSIA 'PIIBD-II'

Podrobný popis

Budleja dávidova FUNKY FUCHSIA 'PIIBD-II' - pôvodom z hornatých oblastí strednej a západnej Číny, kde osídľuje slnečné, štrkovité svahy a brehy vodných tokov. Kultivar predávaný ako Funky Fuchsia nesie botanické meno 'PIIBD-II' a bol vybraný Michaelom Dirrom v rámci Plant Introductions, Inc., do obehu ho uvádza séria First Editions. Ker má zaoblený až vzpriamený habitus, listy úzke kopijovité, zvrchu tmavo zelené a na rube sivasto plstnaté. Od júla vytvára vzpriamené laty dlhé približne 15–25 cm, zložené z trubkovitých kvetov v červeno-ružovom tóne. Dorastá do výšky okolo 1,8–2,4 ma široký až 2,4 m. Kvety jemne voňajú, poskytujú nektár a sú atraktívne pre motýle aj včely. V kompozíciách sa hodí do letných trvalkových záhonov, k okrasným trávam a do výsadieb okolo terás, kde vynikne aj ako solitér. Laty sa často objavujú vo viacerých vlnách, najmä pri priebežnom odstraňovaní odkvitnutých kvetenstiev, takže farebný efekt môže pokračovať až do jesene. Dlhé, pevne držané laty sa uplatnia aj vo väzbách ako letný rezaný kvet. Voľne ho nájdeme takmer vo všetkých štátoch Austrálie, na Novom Zélande aj na Havaji.Mrazuvzdornosť kríky je veľmi dobrá.

Komuľa Dávidova je štíhly, vystúpavý ker, ktorý sa vyznačuje vzácne a nepravidelne stavanými vetvami, dosahujúcimi výšku od 50 do 500 cm. Jeho letorasty, až dvojmetrové, sú belavo plstnaté a môžu byť oblú alebo jemne hranaté. Listy sú tmavo zelené, kopijovitého tvaru, s jemne šedo plstnatým rubom. Jeho kvetenstvo tvorí vzpriamené a terminálne laty, dosahujúce dĺžku 4-30 cm a jeho kvety, v rôznych odtieňoch ružovej a vínovej, sú vonné a priťahujú veľké množstvo motýľov. Práve táto vlastnosť mu vyniesla jedno z jeho ľudových mien - motýlí ker. Pochádza z Číny, komula Dávidova je jedným z najodolnejších a najpopulárnejších druhov komúl. Bola objavená okolo roku 1887 a postupne sa rozšírila takmer po celej Európe. Rastie od Stredozemného mora na juhu po severné Nórsko a od západného Španielska po Bulharsko na východe. Tento druh bol zaznamenaný aj na juhu Afriky, v Zambii, Zimbabwe a Juhoafrickej republike. V Severnej Amerike rastie na východnom a západnom pobreží Kanady a Spojených štátov, takmer po celej Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky. Rastie skoro vo všetkých štátoch Austrálie, na Novom Zélande aj na Havaji a integrovala sa do tamojšej prírody. Táto rastlina je tolerantná k širokému spektru podmienok a prosperuje v pásme od mierneho po subtropické. Najlepšie podmienky pre jej rast poskytuje slnečné a výhrevné stanovište s dostatočne vlhkou a priepustnou pôdou zásobenou vápnikom, ako napríklad skládky stavebného odpadu. Navyše jej nevadí znečistené ovzdušie. V súčasnej dobe patrí komula Dávidova medzi najobľúbenejšie záhradné rastliny a je hojne vysádzaná vďaka svojej nenáročnosti v pestovaní. Bolo vyšľachtených vyše deväťdesiat kultivarov s rozdielnymi tvarmi a farbou kvetov či listov.

Pestovanie: Preferuje teplé, slnečné a vzdušné stanovište s dobrou drenážou. Pôda sa volí priepustná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s pH približne 6,0–7,5, dlhodobé zamokrenie obmedzuje vitalitu a zimnú odolnosť. Výsadba prebieha od marca do októbra. Mladé rastliny v prvej zime prospievajú s mulčom koreňového krčku a ľahkým krytom proti premrznutiu pôdy. V podmienkach SR sa uvádza mrazuvzdornosť okolo −20 °C, vo vhodnej mikroklíme krátkodobo aj k −23 °C. Skoré jarné mrazíky na rašiace výhony môžu pôsobiť poškodenie, ktoré však po reze obvykle dobre obrastá. Každú jar sa odporúča nízky rez na 20–40 cm, čím sa podporí silný nárast a dlhšie laty v danej sezóne, počas leta prospieva priebežné odstraňovanie odkvitnutých kvetenstiev. Zálievka je po výsadbe pravidelná, po zakorenení rastlina zvláda suchšie epizódy - v horúcich rokoch pomáha ľahký minerálny mulč. Hnojenie sa volí striedme, raz na jar pomaly rozpustné hnojivo pre kvitnúce kríky. V nádobe sa pestovanie darí v objeme 40 l a viac, so zimovaním v závetrí pri dome. Z chorôb a škodcov sa miestami objavujú vošky a roztočce v suchu, z hubových chorôb škvrnitosti a odumierania vetvičiek - prevenciou je vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a pravidelný jarný rez.

Autor: Kristýna | Revízia: 11.02.2026