Budleja dávidova 'Butterfly Tower White' Buddleja davidii 'ButterflyTower White'

Podrobný popis

Budleja dávidova 'Butterfly Tower White' - krásny, kompaktný ker so stĺpovitým habitom, ktoré boli šľachtené pre úzke priestory a dlhé letné kvitnutie. Ker je stredne vzrastný s výrazne vertikálnou siluetou a pevnejšími, len ľahko oblúkovitými výhonkami. Listy sú kopijovité, na líci šedozelené, na rube jemne plstnaté, čo obmedzuje výpar a zvyšuje toleranciu k sálavému slnku. V našich podmienkach dorastá približne 1,5 – 2,5 m výšky a 0,8 – 1,2 m šírky. Kvetenstvo vznikajú na koncoch tohtoročných výhonov. V júli až septembri nesú štíhle, 15–25 cm dlhé kvetenstvo s drobnými trubkovitými kvetmi s oranžovým okom. Farba je čisto biela, vôňa jemne medová. Nektár dobre dostupný pre motýle, čmeliaky aj včely robí z kríka spoľahlivý zdroj potravy uprostred leta. V kompozícii sa uplatní ako štíhla solitéra do pohľadových osí, do zmiešaných trvalkových záhonov a štrkových výsadieb. Esteticky ladí s levanduľami, šantami, strapatkami a vzdušnými trávami, ktoré zdieľajú nároky na plné slnko a suchšie, priepustné pôdy. Vďaka úzkemu rastu vhodná aj do veľkých nádob, kde vytvára vertikálny akcent bez potreby častého vyväzovania.

Budleja Dávidova je štíhly, vystúpavý ker, ktorý sa vyznačuje vzácne a nepravidelne stavanými vetvami, dosahujúcimi výšku od 50 do 500 cm. Jeho letorasty, až dvojmetrové, sú belavo plstnaté a môžu byť oblú alebo jemne hranaté. Listy sú tmavo zelené, kopijovitého tvaru, s jemne šedo plstnatým rubom. Jeho kvetenstvo tvorí vzpriamené a terminálne laty, dosahujúce dĺžku 4-30 cm a jeho kvety, v rôznych odtieňoch ružovej a vínovej, sú vonné a priťahujú veľké množstvo motýľov. Práve táto vlastnosť mu vyniesla jedno z jeho ľudových mien - motýlí ker. Pochádza z Číny, komula Dávidova je jedným z najodolnejších a najpopulárnejších druhov komúl. Bola objavená okolo roku 1887 a postupne sa rozšírila takmer po celej Európe. Rastie od Stredozemného mora na juhu po severné Nórsko a od západného Španielska po Bulharsko na východe. Tento druh bol zaznamenaný aj na juhu Afriky, v Zambii, Zimbabwe a Juhoafrickej republike. V Severnej Amerike rastie na východnom a západnom pobreží Kanady a Spojených štátov, takmer po celej Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky. Rastie skoro vo všetkých štátoch Austrálie, na Novom Zélande aj na Havaji a integrovala sa do tamojšej prírody. Táto rastlina je tolerantná k širokému spektru podmienok a prosperuje v pásme od mierneho po subtropické. Najlepšie podmienky pre jej rast poskytuje slnečné a výhrevné stanovište s dostatočne vlhkou a priepustnou pôdou zásobenou vápnikom, ako napríklad skládky stavebného odpadu. Navyše jej nevadí znečistené ovzdušie. V súčasnej dobe patrí komula Dávidova medzi najobľúbenejšie záhradné rastliny a je hojne vysádzaná vďaka svojej nenáročnosti v pestovaní. Bolo vyšľachtených vyše deväťdesiat kultivarov s rozdielnymi tvarmi a farbou kvetov či listov.

Pestovanie: Preferuje teplé, slnečné a vzdušné stanovište s dobrou drenážou. Pôda sa volí priepustná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s pH približne 6,0–7,5, dlhodobé zamokrenie obmedzuje vitalitu a zimnú odolnosť. Výsadba prebieha od marca do októbra. Mladé rastliny v prvej zime prospievajú s mulčom koreňového krčku a ľahkým krytom proti premrznutiu pôdy. V podmienkach SR sa uvádza mrazuvzdornosť okolo −20 °C, vo vhodnej mikroklíme krátkodobo aj k −23 °C. Skoré jarné mrazíky na rašiace výhony môžu pôsobiť poškodenie, ktoré však po reze obvykle dobre obrastá. Každú jar sa odporúča nízky rez na 20–40 cm, čím sa podporí silný nárast a dlhšie laty v danej sezóne, počas leta prospieva priebežné odstraňovanie odkvitnutých kvetenstiev. Zálievka je po výsadbe pravidelná, po zakorenení rastlina zvláda suchšie epizódy - v horúcich rokoch pomáha ľahký minerálny mulč. Hnojenie sa volí striedme, raz na jar pomaly rozpustné hnojivo pre kvitnúce kríky. V nádobe sa pestovanie darí v objeme 40 l a viac, so zimovaním v závetrí pri dome. Z chorôb a škodcov sa miestami objavujú vošky a roztočce v suchu, z hubových chorôb škvrnitosti a odumierania vetvičiek - prevenciou je vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a pravidelný jarný rez.

Autor: Nikol | Revízia: 20.11.2025