Budleja Dávidova 'Border Beauty'

Podrobný popis

Budleja Dávidova 'Border Beauty' - kultivar vznikol v Holandsku, kde ho v roku 1962 vyšľachtil Henry (H.) Schiphorst. 'Border Beauty' vytvára opadavý, stredne rýchlo rastúci ker s pružnými, oblúkovito klenutými výhonkami a hustým vetvením. V dospelosti dorastá 1,6-2,2 m na výšku a 1,2-1,8 m do šírky, v teplých a záveterných polohách mierne viac. Listy sú ústretové, kopijovité, zvrchu stredne až šedozelené, na rube jemne plstnaté, čo znižuje výpar v letnej horúčave. Kvetenstvo tvorí zúžené, valcovité laty obvykle 15–25 cm, nesené na koncoch tohtoročných výhonov. Jednotlivé rúrkovité kvety nesú purpurovo ružové až fialovo purpurové tóny s teplým oranžovým očkom v hrdle. Vôňa je sladká, stabilne priťahuje motýle, včely aj čmeliaky. V našich podmienkach kvitne spoľahlivo od júla do septembra, priebežné odstraňovanie odkvitnutých lat podporuje opakovanú tvorbu pukov a predlžuje efekt do prvých chladných dní. Kultivar býva využívaný ako solitér v popredí zadných etáží zmiešaných záhonov, v menších mestských záhradách aj ako akcent pri terasách. V kompozíciách sa dobre spája s okrasnými trávami, ako sú kostravy či metlice, a s letnými trvalkami v modro-striebornej alebo purpurovej palete, napríklad so šantami, šalviami, ožankami, strapatkami alebo verbenou argentínskou. Rezané laty slúžia skôr pre záhradný efekt, vo váze vydržia kratšiu dobu.

Budleja dávidova je štíhly, vystúpavý ker, ktorý sa vyznačuje vzácne a nepravidelne stavanými vetvami, dosahujúcimi výšku od 50 do 500 cm. Jeho letorasty, až dvojmetrové, sú belavo plstnaté a môžu byť oblú alebo jemne hranaté. Listy sú tmavo zelené, kopijovitého tvaru, s jemne šedo plstnatým rubom. Jeho kvetenstvo tvorí vzpriamené a terminálne laty, dosahujúce dĺžku 4-30 cm a jeho kvety, v rôznych odtieňoch ružovej a vínovej, sú vonné a priťahujú veľké množstvo motýľov. Práve táto vlastnosť mu vyniesla jedno z jeho ľudových mien - motýlí ker. Pochádza z Číny, komula Dávidova je jedným z najodolnejších a najpopulárnejších druhov komúl. Bola objavená okolo roku 1887 a postupne sa rozšírila takmer po celej Európe. Rastie od Stredozemného mora na juhu po severné Nórsko a od západného Španielska po Bulharsko na východe. Tento druh bol zaznamenaný aj na juhu Afriky, v Zambii, Zimbabwe a Juhoafrickej republike. V Severnej Amerike rastie na východnom a západnom pobreží Kanady a Spojených štátov, takmer po celej Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky. Rastie skoro vo všetkých štátoch Austrálie, na Novom Zélande aj na Havaji a integrovala sa do tamojšej prírody. Táto rastlina je tolerantná k širokému spektru podmienok a prosperuje v pásme od mierneho po subtropické. Najlepšie podmienky pre jej rast poskytuje slnečné a výhrevné stanovište s dostatočne vlhkou a priepustnou pôdou zásobenou vápnikom, ako napríklad skládky stavebného odpadu. Navyše jej nevadí znečistené ovzdušie. V súčasnej dobe patrí komula Dávidova medzi najobľúbenejšie záhradné rastliny a je hojne vysádzaná vďaka svojej nenáročnosti v pestovaní. Bolo vyšľachtených vyše deväťdesiat kultivarov s rozdielnymi tvarmi a farbou kvetov či listov.

Pestovanie: Preferuje teplé, slnečné a vzdušné stanovište s dobrou drenážou. Pôda sa volí priepustná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s pH približne 6,0–7,5, dlhodobé zamokrenie obmedzuje vitalitu a zimnú odolnosť. Výsadba prebieha od marca do októbra. Mladé rastliny v prvej zime prospievajú s mulčom koreňového krčku a ľahkým krytom proti premrznutiu pôdy. V podmienkach SR sa uvádza mrazuvzdornosť okolo −20 °C, vo vhodnej mikroklíme krátkodobo aj k −23 °C. Skoré jarné mrazíky na rašiace výhony môžu pôsobiť poškodenie, ktoré však po reze obvykle dobre obrastá. Každú jar sa odporúča nízky rez na 20–40 cm, čím sa podporí silný nárast a dlhšie laty v danej sezóne, počas leta prospieva priebežné odstraňovanie odkvitnutých kvetenstiev. Zálievka je po výsadbe pravidelná, po zakorenení rastlina zvláda suchšie epizódy - v horúcich rokoch pomáha ľahký minerálny mulč. Hnojenie sa volí striedme, raz na jar pomaly rozpustné hnojivo pre kvitnúce kríky. V nádobe sa pestovanie darí v objeme 40 l a viac, so zimovaním v závetrí pri dome. Z chorôb a škodcov sa miestami objavujú vošky a roztočce v suchu, z hubových chorôb škvrnitosti a odumierania vetvičiek - prevenciou je vzdušné stanovište, nepremokrená pôda a pravidelný jarný rez.

Autor: Nikol | Revízia: 17.11.2025