Borovica Thunbergova 'Thunderhead'
Kód: 720115.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Borovica Thunbergova 'Thunderhead' - kompaktný kultivar japonskej čiernej borovice, ktorá pochádza z pobrežných oblastí Japonska a Kórey, kde kultivar rastie na ľahkých piesočnatých pôdach v blízkosti mora. Sadenice 'Thunderhead' vychádza z náhodného semenáča vybraného v roku 1987 v škôlke Angelica Nursery v americkom Marylande, výber vykonal pestovateľ William Devine a okolo roku 1996 bola odroda uvedená do obchodu. Koruna rastie nepravidelne do široko kužeľovitého, husto vetveného tvaru a pripomína bielo nasvietené búrkové mraky, ktoré dali kultivaru meno. V desiatich rokoch dosahuje približne 1,5-2 m výšky a 1,2-1,5 m šírky, v dospelosti obvykle 3-4 m na výšku a 2,5-3 m na šírku, s ročným prírastkom okolo 15-20 cm. Dlhé, tuhé ihlice v pároch majú sýto tmavo zelenú farbu a dorastajú asi 8–11 cm, na vetvách vytvárajú husté vejáre dekoratívne po celý rok. Na jar sa na koncoch výhonov objavujú nápadné, striebristo biele púčiky a neskôr sviečky nových prírastkov, ktoré kontrastujú s temným ihličím. Kultivar sa často používa ako výrazná solitéra v trávniku, v predzáhradkách, vo väčších skalkách alebo v kompozíciách s javormi, dráčami, tavoľníkmi a okrasnými trávami, kde zvýrazňuje štruktúru a prináša pevný vždyzelený prvok. V menších záhradách sa uplatní aj pestovanie v objemnejších nádobách, kde vynikne tvar vetiev a pomalší rast.
Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.
Autor: Kristýna| Revízia: 29.11.2025
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
