Borovica Thunbergova 'Sayonara' Pinus thunbergii 'Sayonara'

Podrobný popis

Borovica Thunbergova 'Sayonara' - elegantný kultivar známy svojím pravidelným, kužeľovitým až pyramidálnym habitusom a výrazne dekoratívnymi, tmavozelenými ihlicami. Pochádza z japonského šľachtenia a v sortimente sa objavuje najneskôr od 2. polovice 20. storočia. Ide o zakrpatený kultivar borovice čiernej japonskej, druhu známeho z pobrežných oblastí a piesočnatých dún, kde odoláva vetru aj slanému aerosólu. 'Sayonara' tvorí viackmenný, husto rozvetvený ker až nízky stromček so široko kužeľovitým až guľovitým tvarom. Zimné púčiky bývajú nápadne belavé až sivobiele, čo pridáva dekoratívny detail v období pokoja. Ihlice sú pevné, tuhé a pichľavé, vo zväzkoch po dva, zvyčajne 7 – 12 cm dlhé a tmavozelené. V 10 rokoch sa často pohybuje okolo 1 m výšky, v dospelosti obvykle 1 – 2 m a približne 1 – 2 m do šírky. Je cenená pre pomalší rast a menšiu vzrastnosť než pôvodný druh, vďaka čomu sa hodí aj do menších záhrad, skaliek či japonsky ladených kompozícií. V kompozícii sa dobre uplatní v štrkových záhonoch, medzi kameňmi a trávami, s javormi dlaňovitolistými, azalkami a nízkymi borievkami, kde prirodzene nadväzuje na estetiku japonských záhrad.

Borovica Thunbergova – japonská čierna borovica, vysoko obľúbená v celom Japonsku. Dokáže dorásť do výšky až 18 m a šírky 6 m. Vyznačuje sa širokými vetvami a nepravidelne zakriveným kmeňom. Aj vďaka tomu sa veľmi často využíva na tvarovanie bonsajov. Koruna je hustá, guľovitá, až sploštene guľovitá. Ihličie vyrastá vo zväzkoch po dva, má lesklú, tmavozelenú farbu. Šišky majú hnedosivú farbu.

Pestovanie: Najvhodnejšie je plné slnko a teplejšia mikroklíma so vzdušným prúdením, v polotieni býva habitus redší. Pôda sa osvedčuje dobre priepustná, piesočnatohlinitá až štrkovitá, skôr mierne kyslá, orientačne pH 5,0 – 6,5. Trvalé zamokrenie a ťažké, uľahnuté íly zvyšujú riziko hnilôb a sypaviek ihličia, preto sa v takýchto miestach používa drenáž a výsadba na mierny val. Zálievka sa rieši hlavne po výsadbe, neskôr znáša suchšie obdobia, pokiaľ je pôda hlbšia a korene dobre prekorenené. Hnojenie býva striedme, na jar sa pridáva malé množstvo hnojiva pre ihličnany, vhodný je aj mulč z kôry alebo štrku. Rez nie je nutný, pre zahustenie je možné v máji až júni skrátiť časť mladých „sviečok“, prípadne sa tvaruje do bonsajových foriem. Mrazuvzdornosť sa v našich podmienkach obvykle pohybuje okolo -25 °C, pri vyzretých rastlinách býva vyššia, citlivejšie býva zimné vysychanie na vetre. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, odporúčaný rozostup je približne 1,5 – 2 m. Z možných problémov sa sledujú najmä vošky a piliariky na mladých výhonkoch a hubové choroby ihličia pri dlhodobo vlhkom lete. Vďaka tuhým ihliciam a kompaktnému rastu pôsobí presvedčivo aj v moderných záhradách s betónom a cortenom, kde zmäkčuje tvrdé hrany. Pri mladých výsadbách sa osvedčuje zimná zálievka počas odmäku a ochrana koreňového priestoru mulčom, pretože ihličnany odparujú vodu aj v zime. V nádobe je vhodný hlbší, stabilný kvetináč a minerálna prímes, aby voda rýchlo odtekala a korene netrpeli nedostatkom vzduchu. Ak sa pestuje v nádobe na otvorenej terase, môže sa v tuhých mrazoch hodiť obalenie nádoby izolačnou vrstvou.

Autor: Kristýna | Revízia: 22.02. 2026