Borovica ťažká 'Margaret'

Podrobný popis

Borovica ťažká 'Margaret' - zakrpatený kultivar borovice ťažkej pochádzajúcej z čarodejnej metly, objavenej v roku 2003 v Severnej Amerike a zaradenej do Rocky Mountain Collection. Vyznačuje sa veľmi pomalým rastom, ročné prírastky sa obvykle pohybujú medzi 2,5-7 cm, čo vedie v desiatich rokoch k veľkosti približne 60-80 cm na výšku aj šírku. V dospelosti v podmienkach strednej Európy vytvára nepravidelne guľovitý až mierne kužeľovitý ker vysoký zhruba 1,5-2 ma široký 1,2-1,5 m. Ihlice sú tuhé, 10-15 cm dlhé, tmavo zelené, usporiadané po troch, a vytvárajú hustý, opticky ťažký. Staršie rastliny nesú vajcovité šišky, ktoré dopĺňajú celkový charakter dreviny, dekoratívnosť však stojí predovšetkým na stálej zelenej farbe a kompaktnom hábite. Kultivar sa uplatňuje v malých i stredne veľkých záhradách ako solitéra, v kombinácii s vresoviskovými rastlinami, zakrpatenými borievkami či nízkymi trávami. Vzhľadom na pomalý rast je vhodný aj do reprezentatívnych predzáhradiek a strešných či nádobových výsadieb, kde sa ocení dlhodobo stabilný tvar bez potreby intenzívneho rezu.

Borovica ťažká je vysoký statný strom, dorastajúci do výšky až 20 m v našich podmienkach. Koruna je štíhle kužeľovitá a hustá s vodorovne rozloženými pomerne krátkymi vetvami. Borka je škoricovo hnedá a pri starších stromoch veľmi hrubá. Ihlice sú tuhé, tmavo zelené a špicaté a rastú vo zväzkoch. Samčie šišky sú žlté a samičie červené. Zrelé šišky sú žltkasto hnedé. Vynikne ako solitéra v akejkoľvek záhrade väčšej rozlohy.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 28.11. 2025