Borovica pyrenejská 'Zezner'

Podrobný popis

Borovica pyrenejská 'Zezner' -  pochádza z vysokohorských oblastí Pyrenejí a západných Álp, kde rastie na chudobných kamenistých svahoch a hornej hranici lesa. Kultivar 'Zezner' patrí medzi zakrpatené výbery, ktoré si nesú odolnosť horského druhu, ale v záhrade zostávajú nízke a prehľadné. Tvoria veľmi husté, takmer guľovité kríky s ročným prírastkom okolo 3-5 cm. Po desiatich rokoch dorastá približne 0,4 – 0,5 m výšky aj šírky, v dospelosti obvykle 0,8 – 1 m, podľa stanovišťa a použitej podnože. Ihlice sú tuhé, 4–6 cm dlhé, sýto zelené, mierne skrútené a usporiadané vo zväzkoch po dvoch, takže koruna pôsobí jemne našuchoreným dojmom. V júni sa na koncoch výhonov objavujú nenápadné žltočervené samčie šištice a drobné samičie šištičky, z ktorých sa vyvíjajú malé, hnedé, mierne zahnuté šišky. Ihlice pretrvávajú na vetvách niekoľko rokov, držia farbu aj v zime a pri dotyku vonia živicou. Kompaktný habitus predurčuje tento kultivar do skaliek, menších vresovísk, štrkových záhonov aj na vysádzanie do nádob na terasy, kde dobre kontrastuje s jemnými trávami, levanduľami alebo nízkymi listnatými kríkmi.

Borovica pyrenejská - unikátna borovica, ktorá sa radí medzi vzácne a ohrozené ihličnany. Vyznačuje sa kompaktne kužeľovitým tvarom, dorastá do výšky okolo 10-20 m. Rast je pomerne pomalý. Je príbuzná s borovicou kľač a borovicou lesnou. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, sú sýto zelenej farby. Vynikne ako solitéra, ale aj v skupinových výsadbách. Vhodná aj na spevnenie svahov a strání. Využíva sa tiež na tvorbu bonsajov. 

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.11.2025