Borovica ohybná 'Piute'

Podrobný popis

Borovica ohybná 'Piute' - atraktívny a zakrpatený kultivar, ktorý pochádza z horského druhu rozšíreného v západnej časti Severnej Ameriky, kde rastie na suchých, kamenistých svahoch a veterných hrebeňoch. Kultivar 'Piute' predstavuje zakrpatenú záhradnú formu s pomalým rastom a hustým hábitom, ktorá prenáša do stredoeurópskych záhrad charakter horských porastov v kompaktnom meradle. V podmienkach SR vytvára počas prvých desaťročí predovšetkým široko krovitý tvar, desaťročné rastliny obvykle dosahujú okolo 0,6 – 0,8 m, v dospelosti sa počíta zhruba s 1 – 1,5 m výšky a podobnou šírkou. Habit je plocho guľovitý až široko kužeľovitý, dlhodobo hustý a bez nutnosti tvarovacieho rezu. Vetvy sú stredne silné, pružné a dobre odolávajú snehovej záťaži. Ihlice sú usporiadané po piatich vo zväzkoch, jemné, asi 5–8 cm dlhé, matne modrozelené so striebristým spodným pruhom, ktorý korune dodáva ľahko zahmlený, mäkký výraz typický pre borovicu ohybnú. Pri dotyku ihlice jemne vonia živicou, čo sa prejaví najmä v teplých letných dňoch. Strom je vždyzelený a poskytuje výraznú štruktúru po celý rok, v zimnom období navyše vyniká šedohnedá, neskôr popraskaná borka na starších vetvách a kmeni. Kultivar 'Piute' sa uplatňuje ako nízka solitéra v štrkových a vresoviskových výsadbách, na suchých svahoch, v popredí vyšších ihličnanov aj v menších predzáhradkách, kde sa dobre kombinuje s vresmi, zakrpatenými borievkami, dráčkami a jemnými trsmi.

Borovica ohybná - Pinus flexilis je vždyzelený druh pôvodom zo severoamerických Skalnatých hôr, kde prirodzene rastie v subalpínskych lesoch, často na samotnej hranici lesného pásma. Táto robustná drevina sa vyznačuje vysokou odolnosťou proti premenlivým podmienkam stredoeurópskej klímy. Dospelý strom môže dosahovať výšku 20 až 30 m a vyznačuje sa kužeľovitou až nepravidelnou korunou s vodorovne odstálymi vetvami a jemne pýriteľnými letorastmi, ktoré s vekom nadobúdajú hladký povrch. Kôra stromu má šedú farbu, ktorá postupom času prechádza do červeno-hnedej s hlbokými brázdami. Ihlice sú usporiadané vo zväzkoch po piatich a majú dĺžku 3 až 7 cm s celistvými okrajmi. Vynikajú tmavo zeleným sfarbením s nápadným striebro-modrým nádychom, čo stromu dodáva elegantný vzhľad. Mladá koruna je úzko kužeľovitá, avšak s vekom sa mení na vajcovitú. Preferuje vlhké skalnaté svahy v horských oblastiach v nadmorskej výške od 1 000 do 3 500 m, kde rastie veľmi pomaly, najmä v prípade jedincov pochádzajúcich z vysokohorských lokalít. Pre optimálny rast vyžaduje ľahkú, priepustnú hlinito-piesčitú pôdu s mierne kyslým pH a konštantnú, avšak miernu vlhkosť. Najlepšie sa jej darí na dobre oslnených stanovištiach, kde nie je náchylná na poškodenie vetrom. Vďaka svojim nízkym nárokom na stanovište a vzhľadom na odolnosť voči európskym klimatickým podmienkam je borovica ohybná cenným prírastkom do kolekcií vysokohorských rastlín a môže byť úspešne pestovaná aj v našich záhradných a parkových výsadbách.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Nikol | Revízia: 29.11.2025