Borovica ohybná 'Piute'

Podrobný popis

Borovica ohybná 'Piute' - atraktívny a zakrpatený kultivar, ktorý pochádza z horského druhu rozšíreného v západnej časti Severnej Ameriky, kde rastie na suchých, kamenistých svahoch a veterných hrebeňoch. Kultivar 'Piute' predstavuje zakrpatenú záhradnú formu s pomalým rastom a hustým hábitom, ktorá prenáša do stredoeurópskych záhrad charakter horských porastov v kompaktnom meradle. V podmienkach SR vytvára počas prvých desaťročí predovšetkým široko krovitý tvar, desaťročné rastliny obvykle dosahujú okolo 0,6 – 0,8 m, v dospelosti sa počíta zhruba s 1 – 1,5 m výšky a podobnou šírkou. Habit je plocho guľovitý až široko kužeľovitý, dlhodobo hustý a bez nutnosti tvarovacieho rezu. Vetvy sú stredne silné, pružné a dobre odolávajú snehovej záťaži. Ihlice sú usporiadané po piatich vo zväzkoch, jemné, asi 5–8 cm dlhé, matne modrozelené so striebristým spodným pruhom, ktorý korune dodáva ľahko zahmlený, mäkký výraz typický pre borovicu ohybnú. Pri dotyku ihlice jemne vonia živicou, čo sa prejaví najmä v teplých letných dňoch. Strom je vždyzelený a poskytuje výraznú štruktúru po celý rok, v zimnom období navyše vyniká šedohnedá, neskôr popraskaná borka na starších vetvách a kmeni. Kultivar 'Piute' sa uplatňuje ako nízka solitéra v štrkových a vresoviskových výsadbách, na suchých svahoch, v popredí vyšších ihličnanov aj v menších predzáhradkách, kde sa dobre kombinuje s vresmi, zakrpatenými borievkami, dráčkami a jemnými trsmi.

Borovica ohybná - Pinus flexilis je vždyzelený druh pôvodom zo severoamerických Skalnatých hôr, kde prirodzene rastie v subalpínskych lesoch, často na samotnej hranici lesného pásma. Táto robustná drevina sa vyznačuje vysokou odolnosťou proti premenlivým podmienkam stredoeurópskej klímy. Dospelý strom môže dosahovať výšku 20 až 30 m a vyznačuje sa kužeľovitou až nepravidelnou korunou s vodorovne odstálymi vetvami a jemne pýriteľnými letorastmi, ktoré s vekom nadobúdajú hladký povrch. Kôra stromu má šedú farbu, ktorá postupom času prechádza do červeno-hnedej s hlbokými brázdami. Ihlice sú usporiadané vo zväzkoch po piatich a majú dĺžku 3 až 7 cm s celistvými okrajmi. Vynikajú tmavo zeleným sfarbením s nápadným striebro-modrým nádychom, čo stromu dodáva elegantný vzhľad. Mladá koruna je úzko kužeľovitá, avšak s vekom sa mení na vajcovitú. Preferuje vlhké skalnaté svahy v horských oblastiach v nadmorskej výške od 1 000 do 3 500 m, kde rastie veľmi pomaly, najmä v prípade jedincov pochádzajúcich z vysokohorských lokalít. Pre optimálny rast vyžaduje ľahkú, priepustnú hlinito-piesčitú pôdu s mierne kyslým pH a konštantnú, avšak miernu vlhkosť. Najlepšie sa jej darí na dobre oslnených stanovištiach, kde nie je náchylná na poškodenie vetrom. Vďaka svojim nízkym nárokom na stanovište a vzhľadom na odolnosť voči európskym klimatickým podmienkam je borovica ohybná cenným prírastkom do kolekcií vysokohorských rastlín a môže byť úspešne pestovaná aj v našich záhradných a parkových výsadbách.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plne oslnenom stanovisku s dobrou cirkuláciou vzduchu. Nároky na pôdu zodpovedajú pôvodnému biotopu - vhodná je priepustná, kamenistá až štrkovitá zem s neutrálnym až mierne kyslým pH okolo 5,5-7, bez trvalého zamokrenia. V ťažkých ílovitých pôdach sa odporúča odľahčenie štrkom a výsadba na mierny kopček, aby voda z koreňového priestoru ľahko odtekala. Výsadba rastlín v kontajneri je možná od marca do októbra, pokiaľ nie je pôda zamrznutá. Zálievka je striedma, po dobrom zakorenení rastlina dobre znáša prechodné sucho, citlivejšia je na dlhodobé premokrenie. Hnojenie má byť skôr mierne, postačí jarná dávka pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany. Mrazuvzdornosť kultivaru sa pohybuje približne do −30 °C, v záhrade teda bežne nevyžaduje zimný kryt, pri rastlinách v nádobách je vhodné chrániť koreňový bal pred premrznutím mulčom alebo obalom. Rez obvykle nie je nutný, prípadne sa len ľahko zakracujú mladé výhony na udržanie kompaktného tvaru. V našich podmienkach patrí borovica osinatá 'Colorado' k drevinám odolným voči suchu aj chladu, vhodným pre nízko údržbové, prírodne ladené výsadby.

Autor: Nikol | Revízia: 29.11.2025