Borovica málokvetá 'Goldilocks' Pinus parviflora 'Goldilocks'

Podrobný popis

Borovica málokvetá 'Goldilocks' - selekcia japonskej päťihličnej borovice vyhľadávaná pre kontrastné vyfarbenie mladých výhonov. Druh Pinus parviflora pochádza z horských oblastí Japonska, kde rastie na slnečných svahoch s dobre odvodnenou pôdou. Kultivar ‘Goldilocks’ rastie pomaly, ročné prírastky sa pohybujú približne okolo 8–12cm. V dospelosti dorastá do 2–3m výšky a 1,5–2m šírky. Koruna je hustá, široko kužeľovitá až vajcovitá, s pravidelne rozloženými konármi. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po piatich, sú 4–6cm dlhé, základná farba je modrozelená, zatiaľ čo konce mladých ihlíc majú výrazne zlatožltý odtieň. Tento efekt je najvýraznejší na jar a začiatkom leta, kedy nové prírastky kontrastujú so staršími ihlicami. Na jar sa objavujú drobné samčie šištičky a nenápadné samičie kvety, z ktorých sa vyvíjajú 5–7cm dlhé šišky dozrievajúce druhým rokom. Kultivar je plne mrazuvzdorný približne do −29°C a dobre znáša zimné podmienky na Slovensku.

Borovica málokvetá - inak nazývaná aj japonská biela borovica, pochádza z horských oblastí Japonska, kde rastie na kamenistých svahoch a v riedkych lesoch. V kultúre je cenená od 19. storočia a patrí k významným druhom využívaným aj na tvarovanie bonsajov. V dospelosti dorastá v podmienkach strednej Európy zvyčajne do 4–8m výšky a 3–5m šírky, rast je skôr pomalý. Koruna je v mladosti kužeľovitá, neskôr široko vajcovitá až nepravidelná s vodorovne odstávajúcimi konármi. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po piatich, sú 4–7cm dlhé, jemné, mierne stočené, modrozelené až striebristo oinovatené. Na jar sa objavujú nenápadné samčie šištičky a purpurovo sfarbené samičie kvety, z ktorých sa vyvíjajú 5–8cm dlhé šišky dozrievajúce druhým rokom. Druh je plne mrazuvzdorný približne do −29°C, vyzreté jedince nepoškodzujú bežné zimy v SR. Uplatňuje sa ako solitér, v kombinácii s rododendronmi, javormi dlaňovitolistými či nízkymi trvalkami, kde vynikne jemná textúra ihlíc.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnatohlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5–6,5, v mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch vypláca rovnomerná vlaha počas dlhých horúčav. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, pre zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri odmäku sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 °C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňové hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšovitých formách a širších zakrpatených kultivarov okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Jana | Revízia: 22. 2. 2026