Borovica lesná 'Kalhoty'

Podrobný popis

Borovica lesná 'Kalhoty' - patrí medzi zakrpatené kultivary horskej borovice, ktorá v prírode obýva vysokohorské svahy Pyrenejí, Álp a Karpát. Kultivar 'Nohavice' bol vybraný pre veľmi pomalý rast a kompaktný, vankúšovitý tvar. V desiatich rokoch dorastá približne 0,6 m výšky a 0,7 m šírky, v dospelosti dosahuje asi 1-1,2 m na výšku a 1,2-1,4 m na šírku, s ročným prírastkom okolo 5-8 cm. Husté vetvenie a krátke internodia vytvárajú pravidelný guľovitý habitus, ktorý bez zásahu pripomína nízky zelený balvan. Ihlice sú tuhé, vo zväzkoch po dvoch, dlhé približne 5–7 cm, stredne až tmavo zelené a usporiadané do jemných vejárov, ktoré dodávajú rastline sýtu farbu aj v zime. Na jar vynikajú svetlejšie mladé prírastky a výrazné púčiky, ktoré dodávajú korune živý, ale stále upokojujúci výraz. Šišky sa na mladých rastlinách objavujú málo a slúžia skôr ako drobný detail. V záhradnej kompozícii sa 'Nohavice' uplatnia ako solitéra v skalke, na štrkovom záhone alebo v popredí zmiešaného kríkového poschodia, kde vytvára pevný, vždyzelený bod. Vhodná je kombinácia s vresmi, vresovcami, nízkymi borievkami, zakrpatenými formami borovice kľača, japonskými javormi a okrasnými trávami, ktoré doplnia mäkký tvar a celoročnú farebnú stálosť. Vďaka pomalému rastu a malej výške sa dobre hodí aj do väčších nádob na terasy a strešné záhrady, kde znáša vietor a meniace sa teploty.

Borovica lesná je ihličnatý strom známy svojou odolnosťou a rozšírením v rôznych typoch prostredia. Táto borovica môže dosiahnuť výšku 20-35 metrov a má kužeľovitú korunu, ktorá sa s vekom stáva menej pravidelnou a viac otvorenou. Jej ihlice sú šedozelené, asi 4–7 cm dlhé, usporiadané po dvoch vo zväzočkoch. Zimné púčiky živicové a vajcovité až podlhovasto vajcovité Čerstvé výhonky a ihlice majú charakteristickú vôňu živice. Borovica lesná má široké využitie v lesníctve aj v krajinárstve. Je často vysádzaná pre drevo, ale aj ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Vďaka svojej odolnosti a schopnosti znášať rôzne podmienky je obľúbená voľba na tvorbu živých plotov či zalesňovanie rozsiahlejších plôch.Na otvorených priestranstvách vytvára borovice lesné obvykle malebné koruny a skvele ladí s listnáčmi, ako sú duby, drezovec, agát, jerlín, hrab a hloh. Pôsobivé kombinácie možno vytvoriť s brezami, borievky, vresom a rododendrony. Väčšie vresoviská ponúkajú vhodné prostredie, zatiaľ čo menšie, zakrpatené kultivary sú ideálne pre väčšie skalničky, pohyblivú zeleň alebo na záhradné úpravy na strechách a terasách. Tak sa dá využiť aj základný druh, ak venujeme trochu času tvarovaniu zaštipovaním pučiacich výhonov. Jej výrazná hrdzavá kôra je vizuálnym ťahákom, ktorý strom opticky vystavuje do popredia. Tento silný vizuálny dojem je v krajinárstve využívaný predovšetkým tam, kde sa jeho kmene žiarivo vynímajú proti červenajúcemu sa západu slnka. Táto borovica je tiež symbolom mnohých európskych krajín a je často spájaná s ich kultúrnymi tradíciami. Jej odolnosť a univerzálne použitie ju robí významnou súčasťou mnohých krajinných priestorov a ekosystémov.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.11.2025