Borovica lesná 'Green Penguin'

Podrobný popis

Borovica lesná 'Green Penguin' - kultivar bol vyselektovaný ako pomaly rastúci, úzko stĺpovitá forma s výrazne kompaktným hábitom a vysokou odolnosťou proti chladu. Tvorí hustý, úzko kužeľovitý ker až menší stromček so širokou bázou a zúženým vrcholom, ktorý najmä v zime pripomína malého zeleného „tučniaka“. V desiatich rokoch dosahuje obvykle 0,9-1,2 m výšky a 0,4-0,6 m šírky, pri dlhodobom pestovaní dorastá zhruba 1,5-2 m, zostáva tak prehľadná aj v malej záhrade. Ročné prírastky sa pohybujú približne okolo 5-8 cm, koruna si pritom zachováva prirodzene úzky, zvislý tvar. Ihlice sú sýto zelené, dvojice vo zväzočku, staršie bývajú dlhšie a mierne prehnuté, mladé výhony vytvárajú kratšiu obrosť, vďaka ktorému pôsobí koruna veľmi plne. Ihličie je vždyzelené a drží si farbu aj v zime, čo robí z tohto kultivaru výrazný vertikálny akcent v predzáhradkách, skalných partiách, moderných minimalistických výsadbách aj menších mestských záhradách. Po premnutí ihlíc je zrejmá typická živicová vôňa borovice. Kôra starších rastlín získava v hornej časti kmeňa teplejšie oranžovo hnedé tóny, ktoré v zime kontrastujú s tmavo zelenou korunou. 'Green Penguin' sa uplatní ako solitéra v štrkových a vresoviskových výsadbách, v kompozíciách s inými zakrpatenými ihličnanmi aj vo väčších nádobách, kde vynikne jej pomalý rast a tvarová stálosť. Často sa používa ako alternatíva k nízkym smrekovým či zeravovým kultivarom všade tam, kde je žiaduca vyššia mrazuvzdornosť a tolerancia k suchšiemu stanovisku.

Borovica lesná je ihličnatý strom známy svojou odolnosťou a rozšírením v rôznych typoch prostredia. Táto borovica môže dosiahnuť výšku 20-35 metrov a má kužeľovitú korunu, ktorá sa s vekom stáva menej pravidelnou a viac otvorenou. Jej ihlice sú šedozelené, asi 4–7 cm dlhé, usporiadané po dvoch vo zväzočkoch. Zimné púčiky živicové a vajcovité až podlhovasto vajcovité Čerstvé výhonky a ihlice majú charakteristickú vôňu živice.Borovica lesná má široké využitie v lesníctve aj v krajinárstve. Je často vysádzaná pre drevo, ale aj ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Vďaka svojej odolnosti a schopnosti znášať rôzne podmienky je obľúbená voľba na tvorbu živých plotov či zalesňovanie rozsiahlejších plôch. Na otvorených priestranstvách vytvára borovice lesné obvykle malebné koruny a skvele ladí s listnáčmi, ako sú duby, drezovec, agát, jerlín, hrab a hloh. Pôsobivé kombinácie možno vytvoriť s brezami, borievky, vresom a rododendrony. Väčšie vresoviská ponúkajú vhodné prostredie, zatiaľ čo menšie, zakrpatené kultivary sú ideálne pre väčšie skalničky, pohyblivú zeleň alebo na záhradné úpravy na strechách a terasách. Tak sa dá využiť aj základný druh, ak venujeme trochu času tvarovaniu zaštipovaním pučiacich výhonov.Jej výrazná hrdzavá kôra je vizuálnym ťahákom, ktorý strom opticky vystavuje do popredia. Tento silný vizuálny dojem je v krajinárstve využívaný predovšetkým tam, kde sa jeho kmene žiarivo vynímajú proti červenajúcemu sa západu slnka.Táto borovica je tiež symbolom mnohých európskych krajín a je často spájaná s ich kultúrnymi tradíciami. Jej odolnosť a univerzálne použitie ju robí významnou súčasťou mnohých krajinných priestorov a ekosystémov.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.11.2025