Borovica horská 'Varella'

Podrobný popis

Borovica horská 'Varella' - atraktívny kultivar pochádzajúci z horských oblastí južnej a strednej Európy, kde rastie nad hornou hranicou lesa na kamenistých svahoch často vystavených vetru, snehu i silným mrazom. Z tohto prostredia si prináša vysokú odolnosť a schopnosť prosperovať v chudobnejších, priepustných pôdach. Kultivar 'Varella' je zakrpatená záhradná forma s veľmi pomalým rastom a hustým guľovitým až mierne vankúšovitým hábitom. Staršie rastliny v našich podmienkach obvykle dosahujú 1–1,2 m výšku a podobnú šírku, pričom ročné prírastky bývajú okolo 5–10 cm. Typickým znakom ihličia je kombinácia dvoch dĺžok. Počas sezóny vznikajú na koncoch vetvičiek krátke zväzočky ihlíc, ktoré pripomínajú drobné kefky, av nasledujúcom roku sa tieto ihlice predlžujú až na 10–11 cm. Staršie ihlice sú jemne zvlnené až krútené, sýto tmavo zelené, v zime sa farba mení do svetlejšie zeleného až žltozeleného tónu. Ihlice vyrastajú, rovnako ako u iných borovíc, po dvoch vo zväzočkoch a po celý rok vytvárajú hustý, plasticky pôsobiaci porast. Drobné šišky sa tvoria skôr nenápadne, hlavnou ozdobou zostáva tvar a textúra ihličia.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Nikol | Revízia: 30.11.2025