Borovica horská 'Ophir'

Podrobný popis

Borovica horská 'Ophir' - zakrpatený kultivar borovice kľača, selektovaný v Holandsku av literatúre uvádzaný od 70. rokov 20. storočia. Druh Pinus mugo pochádza z horských polôh strednej a južnej Európy, hlavne z Álp a Karpát, kde rastie na veterných svahoch, sutiach i plytkých kamenistých pôdach. 'Ophir' vytvára ploche guľovitý až vankúšovitý ker s hustým vetvením a splošteným vrcholom, vhodný aj do menších záhrad. Ihlice vyrastajú po dvoch, sú 4–7 cm dlhé, na jar av lete sýto zelené a od konca leta prechádzajú do žltých tónov, ktoré v zime na plnom slnku zosilňujú až do zlatožlta. V záhradách dorastá približne 0,8 – 1,2 m na výšku a 1,2 – 1,4 m na šírku, ročné prírastky sa najčastejšie pohybujú okolo 3 – 8 cm. Kvetenstvo je nenápadné, peľové šištice sa objavujú obvykle v máji až júni a neskôr sa tvoria drevnaté šišky dlhé zhruba 2–6 cm. Pri dotyku ihlíc sa uvoľňuje živicová vôňa. Kultivar sa osvedčuje ako vždyzelený akcent pre skalky, vresoviská a štrkové záhony, dobre sa kombinuje s vresmi, plazivými borievkami, kostravami a s tmavozelenými ihličnanmi, kde zimné žlté vyfarbenie vyniká. Dobre pôsobí aj v nádobách pri vstupe alebo na terase a vďaka hustému vetveniu sa hodí aj na tvarovanie do nízkych bonsajov.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.12.2025