Borovica horská 'Mops'

Podrobný popis

Borovica horská 'Mops' - klasický zakrpatený kultivar kosodreviny, selektovaný v roku 1951 av európskych škôlkach dlhodobo pestovaný pre kompaktný tvar. Mladé rastliny sú vankúšovité až kupolovité, s vekom sa koruna zaguľacuje a môže sa mierne rozvoľňovať. Pomalý rast je dobre čitateľný na veľkosti, okolo 15 rokov sa často uvádza približne 80 cm na výšku a o niečo viac ako 1 m na šírku, v dospelosti sa v záhradách pohybuje zhruba 1-1,5 m, niekedy aj šírejšie. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, sú krátke, obvykle 2–4,5 cm dlhé, sýto zelené a husto pokrývajú vetvy. V zime sa niekedy objavuje prechodné žltnutie ihlíc, ktoré je pre časť výsadieb zaujímavým sezónnym efektom. V máji až júni sa tvoria nenápadné prašné šištice, neskôr tmavé šišky dlhé zhruba 2–6 cm, ktoré podčiarknu prirodzený vzhľad ihličnanu. Odroda sa využíva ako vždyzelená kostra skaliek, štrkových a vresoviskových partií, do predzáhradiek, k lemom ciest aj do nádob na terasu. Dobre sa kombinuje s vresmi, rozchodníkmi, taricami, materinou dúškou, nízkymi trávami a s kameňmi, kde vynikne textúra ihlíc. Rastlina nie je jedovatá, ihlice sú tuhé a pichľavé.Ročný prírastok sú cca 5-10 cm.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.12.2025