Borovica horská 'Mikulášovice'

Podrobný popis

Borovica horská 'Mikulášovice' - trpasličí kultivar kosodreviny s nepravidelne guľovitým rastom a asymetrickými vetvami. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, sú husté, nápadne skrútené a púčiky sa sfarbujú do šeda, čo je dobre viditeľné najmä v zimnom období. Rast je pomalý, obvykle ročný prírastok približne 2,5 – 7,5 cm. V desiatich rokoch obvykle dorastá približne 50 cm, často aj okolo 60 × 60 cm, ide tak o kultivar vhodnú aj do menších záhrad. Druh Pinus mugo pochádza z hôr strednej a južnej Európy, kde vytvára porasty nad hornou hranicou lesa a prispôsobuje sa vetru, snehu aj kamenistým pôdam. V máji až júni sa objavujú nenápadné prašné šištice, šišky dozrievajú neskôr a pri zakrpatených formách bývajú skôr doplnkovým prvkom. V záhradnej kompozícii sa kultivar využíva ako vždyzelený akcent v skalkách, v predzáhradkách, v štrkových záhonoch av nádobách, prípadne v skupinách ako nízky kostrový prvok. Nepravidelný tvar vyniká vedľa pravidelných tráv, nízkych kvitnúcich trvaliek, materinej dúšky, rozchodníkov alebo vresov, kde zvýrazní kontrast textúr. Rastlina nie je jedovatá, ihlice sú tuhé a pichľavé.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.12.2025