Borovica horská 'Golden Glow'

Podrobný popis

Borovica horská 'Golden Glow' - kultivar 'Golden Glow' patrí medzi zakrpatené, zimno žlté formy. Na trh bol uvedený v prvej dekáde 21. storočia v Británii a postupne sa rozšíril do európskych škôlok a záhrad. V našich podmienkach dorastá v 10 rokoch približne 0,8 – 1 m výšky a 0,8 – 1 m šírky, v dospelosti obvykle okolo 0,8 – 1,3 m výšky a 1 – 1,5 m šírky v závislosti od stanovišťa a pôdy. Tvoria husté, spočiatku takmer guľovité, neskôr mierne kupolovité kríky so skrátenými, čiastočne vystúpenými vetvami. Vetévky nesú zväzočky dvoch ihlíc dlhých asi 4–6 cm, ktoré sú v jarnom a letnom období zelené až žltozelené. Od polovice jesene sa ihlice postupne vyfarbujú do jasne zlatých odtieňov a takto zostávajú až do skorej jari. Zblízka je zrejmé jemné striedanie svetlejších a sýtejších tónov okolo terminálnych púčikov, čo dodáva korune dojem jemne presvetleného, ​​teplého „svitu“ uprostred zimnej záhrady. Šišky sa na nízkych kríkoch objavujú len ojedinele, v záhradnej kompozícii majú skôr dekoratívny význam. Vďaka kompaktnému rastu a výraznej zimnej farbe býva 'Golden Glow' využívaný ako drobná solitéra v skalkách, vresoviskových a štrkových výsadbách, v predzáhradkách aj v nádobách na terasách, kde dobre sprevádzajú tmavo zelené ihličnany, trávy a suchomilné trvalky.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Nikol | Revízia: 30.11.2025