Borovica horská 'Echiniformis'

Podrobný popis

Borovica horská 'Echiniformis' - kompaktný, vždyzelený kultivar borovice kľača, druhu prirodzene rozšíreného v subalpínskom pásme strednej a južnej Európy. Vytvára nízky, husto vetvený ker s vankúšovitým až sploštene guľovitým hábitom, ktorý sa v čase rozrastá skôr do šírky ako do výšky. V dospelosti máva približne 0,5 – 0,7 m na výšku a 0,8 – 1,0 m do šírky. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, sú tuhé, tmavo zelené a na krátkych prírastkoch tvoria výraznú, jemne štetinatú textúru. V máji až júni sa objavujú nenápadné samčie šištice so žltkastým peľom, následne dozrievajú malé šišky zhruba 2–5 cm dlhé, postupne hnednúce. V záhrade slúži ako celoročná štruktúra do skaliek, štrkových záhonov, vresovísk aj na okraje svahov, kde sa kombinuje s vresmi, materinou dúškami, rozchodníkmi, levanduľou a nízkymi borievkami. Vďaka pravidelnému tvaru je využiteľný aj na pestovanie v misách a na základné tvarovanie bonsajov. V mladí prirastá spravidla len niekoľko centimetrov ročne, čo uľahčuje dlhodobé plánovanie výsadby bez častého zásahu.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.12.2025