Borovica horská 'Corley's Mat'

Podrobný popis

Borovica horská 'Corley's Mat' - vždyzelený, poliehavý kultivar kľača s výrazne rozložitým, kobercovitým habitom. Nadväzuje na prirodzený biotop druhu v horských oblastiach Európy, kde sa kľač uplatňuje na veterných svahoch, sutinách a rašelinových okrajoch s chudobnejšími, dobre odvodnenými pôdami. 'Corley's Mat' tvoria nízke, husto vetvené vankúše, ktoré sa postupne rozširujú do strán a kopírujú terén, preto sa používa ako pôdopokryvný ihličnan do skaliek, na múriky, do štrkových záhonov a na svahy. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, bývajú dlhšie ako u niektorých bochníčkových kultivarov, často 4–5 cm, tmavo zelené a miestami mierne stočené. Textúra porastu je hustá a „našuchorená“, čo je cenné aj v zimnom období. V 10 rokoch môže dosahovať šírku okolo 0,9 m, v dospelosti sa obvykle pohybuje približne v rozmedzí 0,6 – 0,8 m na výšku a 1,0 – 1,3 m na šírku, pri pestovaní na kmienku tvorí previsnutejšiu korunu. Kvetenstvo sa objavuje v júni až júli v podobe nenápadných šištičiek, neskôr môžu vznikať malé hnedé šišky dozrievajúce vo viacerých rokoch. Po premnutí ihlíc je viditeľná živičná vôňa, borovicové silice sa tradične využívajú v kozmetike a pri inhaláciách. Kultivar je zároveň cenený pre dobrú znášanlivosť vetra a mestských podmienok. Vo výsadbách dobre ladí s vresmi, suchomilnými trávami, rozchodníkmi, materinou dúškou a s kamenným mulčom.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 29.12.2025