Borovica horská 'Wintersonne'

Podrobný popis

Borovica horská 'Wintersonne' - kultivar borovice kľač známy výraznou zmenou farby ihlíc v chladnej časti roka. Zelené ihlice sa od jesene postupne vyfarbujú do zlatožltých tónov av zime tvoria svetlý akcent, ktorý je čitateľný aj na väčšiu vzdialenosť, na jar prechádza späť do zelenozlatej. Vzrast býva pravidelne kužeľovitý až pologuľovitý, s hustými vetvami a krátkymi výhonkami, ktoré udržujú kompaktnú siluetu aj bez častého tvarovania. Nezbrojí tŕne, preto sa uplatnia aj v záhradách s deťmi a pri chodníkoch, kde ocenia vždyzelený efekt. V desiatich rokoch sa dorastá veľkosť okolo 0,7 m šírky a 1,5 m výšky, v plnej dospelosti sa pohybuje približne v rozmedzí 1,5 – 2 m × 0,8 – 1,2 m. Šišky sa tvoria nenápadne a nie sú hlavným efektom, dekoratívna je predovšetkým farba a textúra ihličia v kontraste so snehom. Kultivar sa uplatňuje ako solitér pri vstupoch, v predzáhradkách av štrkových záhonoch, kde vynikne pravidelný tvar, v skalke dopĺňa kamene a nízke trvalky. V kompozíciách sa dobre kombinuje s tmavolistými drevinami, napríklad s dráčkami a tavoľníkmi, as trvalkami do sucha, v prírodnejšie ladených výsadbách s vresom, brusnicou a čučoriedkou.Spočiatku rastie pomerne rýchlo, s vekom sa rast spomaľuje.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 30.12.2025