Borovica horská 'Picobello'

Podrobný popis

Borovica horská 'Picobello' - vychádza z horského druhu rozšíreného v pohoriach strednej a južnej Európy, kde rastie na kamenistých svahoch vystavených vetru, snehu i silnému slnku. Kultivar patrí medzi zakrpatené, husto vetvené formy s prirodzene vankúšovitým až ploche guľovitým hábitom. V našich podmienkach dorastá v 10 rokoch 0,4-0,6 m výšky a 0,6-0,8 m šírky, po mnohých rokoch obvykle okolo 0,8 m výšky a 0,8-1 m šírky, takže zostáva nenáročná na priestor. Krátke, husté výhony vytvárajú pevnú, kompaktnú korunu bez výrazného hlavného terminálu. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, bývajú 3–5 cm dlhé, stredne až tmavo zelené, často ľahko skrútené a veľmi husto usporiadané na vetvách. Drží na výhonoch niekoľko rokov, preto ker nepôsobí presvetlene ani v zime. Na jar sa objavujú drobné žltkasté samčie kvety, ktoré majú skôr dekoratívny význam, a malé vajcovito kužeľovité šištice, ktoré sa na zakrpatených rastlinách tvoria len sporadicky. Vďaka spojeniu nízkeho vzrastu, pevnej stavby a sýto zeleného ihličia sa kultivar 'Picobello' uplatňuje ako drobná solitéra v skalkách, štrkových a vresoviskových výsadbách, na suchých múrikoch aj v nádobách na terasách a balkónoch. Dobre sprevádza vresy, nízke borievky, zakrpatené smreky a okrasné trávy, kde prináša pokojnú, celoročne čitateľnú štruktúru.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Nikol | Revízia: 30.11.2025