Borovica horská 'Mops Gold' Pinus mugo 'Mops Gold'

Podrobný popis

Borovica horská 'Mops Gold' - prirodzene rozšírená v horách strednej a juhovýchodnej Európy, kde vytvára nízke porasty nad hranicou lesa a na kamenistých svahoch. Kultivar ‘Mops Gold’ nadväzuje na obľúbený typ ‘Mops’ a patrí medzi kompaktné, pomaly rastúce formy vhodné do menších záhrad. V mladosti pôsobí vankúšovito, s vekom prechádza do zreteľne guľovitého kríka. V 10 rokoch sa často uvádza výška 0,6 – 0,8 m pri podobnej šírke, v dospelosti sa môže rozšíriť približne k 1,0 m výšky a okolo 1,2 m šírky. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dve, sú stredne dlhé a husto nahromadené na krátkych vetvičkách. Základná farba je zelená, konce ihlíc nesú žlté vyfarbenie a v zimnom období býva zlatý tón výraznejší, takže krík pôsobí svetlejšie aj počas krátkych dní. Na jar sa objavujú nenápadné peľové šištičky, neskôr drobné hnedé šišky. Kultivar sa dobre kombinuje s vresmi, zakrpatenými borievkami, tavoľníkmi aj s okrasnými trávami v štrkových záhonoch. V blízkosti ciest vynikne tiež vďaka živicovému detailu púčikov a jemnej vôni ihlíc pri dotyku bez toho, aby pôsobil rušivo.

Borovica kľač - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnatohlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5 – 6,5, v mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch vypláca rovnomerná vlaha počas dlhých horúčav. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa zvyčajne nevyžaduje, pre zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri odmäku sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 °C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňové hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8 – 1,5 m pri vankúšových formách a pri širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5 – 2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 22.02. 2026