Borovica horská 'Litomyšl' Pinus mugo 'Litomyšl'

Podrobný popis

Borovica horská 'Litomyšl'  - zakrpatený, vždyzelený ihličnan z okruhu horských borovíc, v záhradníckej praxi často uvádzaný aj ako borovica blatka. Kultivar 'Litomyšl' vznikol ako výber v škôlkach v Litomyšli, uvádza sa okolo roku 1980 a spája sa s menom J. Klusoň. Habitus je ploskoguľovitý až pravidelne guľovitý, s husto rozvetvenou stavbou. Ročný prírastok predstavuje približne 3–5 cm, vo veku 10 rokov mávajú rastliny spravidla 30–40 cm. V dospelosti zvyčajne dosahujú okolo 0,4–0,7 m na výšku a 0,6–0,8 m do šírky podľa podmienok pestovania. Ihlice vyrastajú v pároch, sú krátke, asi 2 cm dlhé, svetlo- až tmavozelené a pri pretretí jemne živicovo voňajú. Na jar sú nápadné fialovo sfarbené púčiky, ktoré zvýraznia rašenie. Uplatnenie nachádza v skalkách, vresoviskách, štrkových záhonoch aj v nádobách, kde vytvára celoročnú štruktúru. V kompozícii sa osvedčuje s vresmi, brusnicami, nízkymi azalkami, borievkami, zakrpatenými smrekmi a okrasnými trávami. Ihlice na rastline vytrvávajú niekoľko rokov, takže aj v zime pôsobí porast úplne zapojene. Šišky sa pri zakrpatených formách objavujú skôr nepravidelne a nebývajú hlavným okrasným znakom.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, prípadne v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným boroviciam. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci na zdravý rast potrebuje dostatok vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Úplne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie sfarbenie a hustotu ihlíc má na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Záveterné stanovište je výhodné najmä v zime, keď kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Osvedčuje sa priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá pôda, v ťažkých ílovitých pôdach je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5–6,5, v mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch oplatí rovnomerná vlaha počas dlhých horúčav. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa zvyčajne nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri odmäku sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 °C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky počas sucha, z chorôb sypavka a koreňové hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšovitých formách a pri širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 05.01.2026