Borovica horská 'Hnizdo'

Podrobný popis

Borovica horská 'Hnizdo' - atraktívny ihličnan, ktorý pochádza z horských oblastí strednej a južnej Európy, kde vytvára nízke, často viackmenné porasty na kamenistých svahoch, sutinách a horských paliciach vystavených vetru, snehu a výrazným teplotným výkyvom. V mokrejších, rašelinových stanovištiach sa uplatňuje príbuzný poddruh borovice blatky, označovaný ako Pinus mugo subsp. rotundata alebo Pinus rotundata, typický pre extrémne chudobné a kyslé pôdy. Z tejto skupiny pochádza aj český kultivar 'Hnizdo', ktorý vznikol z čarovníka nájdeného na poddruhu rotundata a dnes je v literatúre uvádzaný pod rôznymi botanickými menami, prakticky však vystupuje ako veľmi kompaktná forma borovice kľača. Rastie ako nízky, hustý ker s viackmeňovou korunou, spočiatku pravidelne guľovitou až pologuľovitou, neskôr mierne kupolovitou, bez výrazného hlavného terminálu. V 10 rokoch dorastá približne 0,3 m výšky a 0,5 m šírky, v dvadsiatich rokoch zhruba 0,6 – 0,8 m výšky a 0,8 – 1 m šírky, v dospelosti obvykle okolo 0,8 – 1 m výšky a 1 – 1,1 m šírky. Ročné prírastky sa pohybujú zhruba medzi 3 a 5 cm, takže kultivar zostáva dlhodobo veľmi nenáročný na priestor. Výhony sú krátke a husto usporiadané, čo prispieva k pevnému, „poduškovitému“ vzhľadu. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, sú rovné, tuhšie, obvykle 2–3 cm dlhé a sýto zelené až tmavo zelené. Drží na vetvách niekoľko rokov, vďaka čomu koruna nepôsobí presvetlene ani v zime. Púčiky sú hnedé s jemným striebristým nádychom a zblízka dodávajú korune jemnú textúru. Šišky sa na takto malých rastlinách objavujú skôr sporadicky, sú malé, vajcovité av záhradách plnia prevažne dekoratívnu funkciu. Vďaka kompaktnému rastu a tmavo zelenej farbe ihlíc sa kultivar 'Hnizdo' uplatňuje ako drobná solitéra v skalkách, vresoviskách a štrkových výsadbách, v menších predzáhradkách aj v nádobách na terasách a balkónoch, kde dobre sprevádzajú traviny, vresy, zakrsne.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Nikol | Revízia: 30.11.2025