Borovica horská 'Grüne Welle' Prunus avium

Podrobný popis

Borovica horská 'Grüne Welle' - kompaktný kultivar borovice horskej (kosodreviny), druhu prirodzene rastúceho v horských oblastiach strednej a južnej Európy, od Álp po Balkán. V prírode osídľuje kamenisté svahy, sutinové polia a horské lúky v nadmorských výškach nad 1 000 m, kde je vystavená silnému vetru, mrazu aj intenzívnemu slnečnému žiareniu. Kultivar 'Grüne Welle' si zachováva vysokú odolnosť pôvodného druhu, avšak rastie výrazne kompaktnejšie a vytvára hustý, nízky ker s mierne zvlneným, plastickým obrysom. V dospelosti dosahuje približne 0,8–1,2 m výšky a 1,2–1,8 m šírky. Rast je pomalý, ročné prírastky sa pohybujú okolo 5–10 cm. Ihlice sú usporiadané vo zväzkoch po dvoch, sú 3–6 cm dlhé, pevné, tmavozelené a lesklé. Na konároch vytrvávajú niekoľko rokov, čo zaisťuje celoročný kompaktný vzhľad. Jarné samčie súkvetie je drobné, žltkasté, samičie šištičky sú nenápadné, dozrievajú druhým rokom do hnedej farby a zostávajú dekoratívne aj cez zimu. Kultivar sa uplatňuje ako solitéra v menších záhradách, v predzáhradkách, skalných partiách, štrkových výsadbách aj v nádobách na terasách. Vďaka pravidelnému, ale prirodzene pôsobiacemu tvaru vytvára pokojný štrukturálny prvok medzi trvalkami, okrasnými trávami či nízkymi listnatými kermi. Neobsahuje tŕne, nie je jedovatá a je vhodná aj do záhrad prístupných deťom.

Borovica horská - Pinus mugo je ihličnatý ker redšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1–2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizardné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným boroviciam. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, napriek tomu, že potrebuje k zdravému rastu dosť vody. K tomu jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza rad uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, v mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch vypláca rovnomerná vlaha počas dlhých horúčav. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa zvyčajne nevyžaduje, pre zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri oblevu sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30°C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňové hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8-1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5-2,5 m.

Autor: Jana | Revízia: 18.2.2026