Borovica horská 'Gold Coin Weisd' Pinus mugo 'Gold Coin Weis'

Podrobný popis

Borovica horská 'Gold Coin Weis' - zakrpatený kultivar borovice kleč, horského druhu z alpínskych a subalpínskych polôh strednej a juhovýchodnej Európy, kde rastie na veterných svahoch a sutiach. Vytvára hustý, mierne sploštený guľovitý ker s krátkymi internódiami a pomalým tempom rastu. V 10 rokoch dosahuje približne 0,4 m výšky a asi 0,5 m šírky, v dospelosti sa obvykle drží okolo 0,5 m výšky a 0,6–0,8 m šírky podľa stanovišťa. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dve, bývajú 3–5 cm dlhé, v sezóne žltozelené a v chladnej časti roka sa vyfarbujú do zlatých tónov, takže rastlina zostáva čitateľná aj v zimnom záhone. Púčiky sú živicové a na jar nesie výrazné „sviečky“, ktoré možno jemne regulovať pre ešte kompaktnejší habitus. Kvitnutie je nenápadné, samčie šištičky sú krátko žlté, šišky dozrievajú postupne a pretrvávajú dekoratívne hnedé. Kultivar sa uplatňuje ako nízka solitéra, do skaliek, vresovísk a suchých záhonov, dobre funguje aj v nádobách na terase alebo pri vstupe. V kompozíciách ladí s vresmi, brusnicami, suchomilnými trávami, materinou dúškou a jarnými cibuľovinami, kde poskytuje stálezelený základ a pokojnú štruktúru.

Borovica kľač - Pinus mugo je ihličnatý ker zriedkavejšie krovitého vzrastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, popr. v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často máva bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným borovicám. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, hoci potrebuje na zdravý rast dosť vody. Na to jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenatej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnení vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnatohlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5 – 6,5, v mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch vypláca rovnomerná vlaha počas dlhých horúčav. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa zvyčajne nevyžaduje, pre zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri odmäku sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 °C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňové hniloby v ťažkej pôde. Rozestupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8 – 1,5 m pri vankúšových formách a pri širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5 – 2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 23.02. 2026