Borovica horská 'Gnom' Pinus mugo 'Gnom'

Podrobný popis

Borovica kosodrevina 'Gnom' - zakrpatený vždyzelený kultivar borovice kosodreviny, vyšľachtený v Nemecku. Vyznačuje sa veľmi hustým, pravidelným rastom, krátkymi výhonkami a sýto zeleným ihličím. Rastie pomaly, husto a kompaktne. Približne v 10 rokoch dosahuje okolo 0,8–1 m výšky a podobnú šírku. V dospelosti spravidla dorastá približne 1,5–2 m výšky a 1,5–2 m šírky, veľmi staré exempláre môžu byť aj väčšie. Ročné prírastky sa najčastejšie pohybujú okolo 5–10 cm. Bohaté vetvenie a krátke internódium vytvárajú kompaktnú korunu, ktorá zostáva hustá až k báze. Mladšie rastliny sú zaoblené, staršie získavajú výraznejší vrchol a široko kužeľovitý až vajcovitý habitus. Ihličie vyrastá vo zväzočkoch po dvoch, je tuhé, pomerne krátke, mierne zakrivené a obvykle dosahuje dĺžku okolo 3–5 cm. Majú sýto až tmavozelenú farbu, ktorú si zachovávajú aj počas zimných mesiacov. Na starších rastlinách sa môžu objavovať šišky. Sú vajcovité až kužeľovitovajcovité, približne 2–5 cm dlhé. Mladé šišky majú zelené až purpurovo hnedkasté sfarbenie, pri dozrievaní prechádzajú do hnedej až tmavohnedej farby. Je veľmi dobre mrazuvzdorný, približne do −30 až −34 °C, a zachováva si vysokú odolnosť typickú pre borovicu kosodrevinu.

Borovica kosodrevina - Pinus mugo je ihličnatý ker redšie kroviskového rastu, bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 m a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicí lesa, prípadne v nižších polohách na rašeliniskách či vrchoviskách. Často má bizarné tvary získané neustálym vetrom z jednej strany. V záhradných podmienkach rastie husto a pravidelne a patrí k najodolnejším záhradným boroviciam. V prírode často rastie na skalnatých, piesočnatých miestach, napriek tomu potrebuje k zdravému rastu dostatok vody. K tomu jej slúžia dlhé korene, ktoré si vodu dokážu nájsť aj v najnepriaznivejších podmienkach. Okrem silne vápenitej znáša akúkoľvek priepustnú pôdu. Plne otužilá, veľmi húževnatá menšia borovička, nachádza množstvo uplatnenia vo výsadbách do záhrad a mestskej zelene.

Pestovanie: Najlepšie prosperujú na plnom slnku, v polostíni býva koruna redšia a zvyšuje sa náchylnosť k houbovým chorobám. V otvorených polohách sa u mladých stromov osvedčuje závetrie pred zimným vetrom, zároveň je vhodné mikroklima bez dlhodobo stojaceho vlhkého vzduchu. Pôda je najvhodnejšia propustná piesčitohlinitá až štrkovitá, v ťažkých hlinách pomáha drenáž a vyvýšený záhon. Odporúčané pH sa pohybuje približne 4,5–6,5. Kontejnerované stromky sa vysadzujú od marca do novembra mimo zamrznutú pôdu, v teplom období s pravidelnou zálivkou až do úplného zakorenenia, zvyčajne prvé 2 sezóny. Po ujmutí znášajú sucho väčšinou dobre, dlhodobé zamokrenie však zvyšuje riziko koreňových hnilob. Hnojenie by malo byť strídmé, zvyčajne postačí jarný kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo pre ihličnany. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých vetiev, u niektorých druhov možno za účelom zahustenia skracovať jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry alebo štiepky stabilizuje vlhkosť a obmedzuje prehrievanie koreňov. Mrazuvzdornosť sa bežne pohybuje zhruba do -30 °C, v záhrade teda zvyčajne nevyžaduje zimný kryt; u rastlín v nádobách je vhodné chrániť koreňový bal pred promrznutím mulčom alebo obalom. Odolnosť k suchu býva stredná až vysoká, vyššie nároky na vlhkosť majú mladé výsadby. Rozstupy sa volia veľkorysé, orientačne 4–8 m podľa druhu a cieľovej koruny, aby bola zabezpečená cirkulácia vzduchu.

Autor: Kamila | Revízia: 9. 9. 2026