Borovica Heldreichova 'Thesaloniki nr.1' Pinus heldreichii 'Thesaloniki nr.1'

Podrobný popis

Borovice heldreichii 'Thesaloniki nr.1' - horský druh pochádzajúci z Balkánskeho polostrova a južného Talianska. Prirodzene rastie na skalnatých, často vápencových svahoch v nadmorských výškach približne 900–2000m, kde je vystavená silnému vetru, intenzívnemu slnku aj zimným mrazom. Tieto podmienky formovali jej vysokú odolnosť a dlhovekosť. Kultivar ‘Thesaloniki nr.1’ predstavuje kompaktnejší výber s husto vetvenou, pravidelne kužeľovitou korunou. V dospelosti dorastá do približne 1,8–2,5m výšky a 1,2–1,8m šírky, ročný prírastok je okolo 10–15cm. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch po dvoch, sú pevné, tmavozelené, 5–8cm dlhé a na konároch vytrvávajú niekoľko rokov, takže rastlina pôsobí kompaktne aj počas zimy. Borka je v mladosti hladšia, neskôr sa rozčleňuje do sivohnedých platní. Šišky sú vajcovité až kužeľovité, 6–8cm dlhé, dozrievajú druhým rokom. Kultivar sa uplatní ako solitér v menších záhradách, v štrkových záhonoch aj ako vertikálny akcent medzi nižšími trvalkami a okrasnými trávami.

Borovica Heldreichova - Pinus heldreichii, známa tiež ako borovica bielokôra, predstavuje druh európskej dvojihličnej borovice, ktorá prirodzene rastie v horských oblastiach, najmä na vápencoch na Balkáne. Tento strom, ktorý má vizuálnu podobnosť s borovicou čiernou (Pinus nigra), môže dorásť do výšky až 35m a je charakteristický svojím širokým vetvením až po zem. Koruna stromu má kužeľovitý tvar a kôra je tenká, popolavo sfarbená, s dolnou časťou, ktorá je hranato šupinatá. Konáre a letorasty majú sivohnedý odtieň, pričom letorasty sa od borovice čiernej líšia svojím oinovateným vzhľadom. Púčiky sú podlhovasto vajcovitého tvaru, sivobelavé s bielymi špičkami a nie sú pokryté živicou. Ihlice sú usporiadané po dvoch, s dĺžkou okolo 4–9cm a na konci vetvičiek sú zhlukované štetkovito. Vyznačujú sa svojou tuhosťou a lesklou zelenou farbou.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnatohlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5–6,5, v mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch vypláca rovnomerná vlaha počas dlhých horúčav. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, pre zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri odmäku sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 °C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňové hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšovitých formách a širších zakrpatených kultivarov okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Jana | Revízia: 23. 2. 2026