Borovica čierna var. austriaca Pinus nigra var. austriaca

Podrobný popis

Borovica čierna var. austriaca - často nazývaná ako rakúska borovica. Ide o vždyzelený ihličnatý strom známy svojou robustnosťou a odolnosťou voči nepriaznivým podmienkam. Patrí do rodu Pinus a je prirodzene rozšírená v Európe. Tento strom má charakteristický tvar a môže dorastať do výšky až okolo 20-25 metrov. Má kužeľovitú až pyramidálnu korunu so širokými vetvami, čo mu dáva impozantný a elegantný vzhľad. Jeho ihlice sú tmavo zelené až sýto zelené, dlhé okolo 10-15 cm a sú usporiadané vo zväzkoch po dvoch. Sú pružné a odolné voči vetru a suchu. V zime môžu získať na okrajoch trochu zlatožlté odtiene. Šišky sú svetlo hnedé až šedé, dozrievajú v treťom roku veku. Borovica čierna var. austriaca je vynikajúca ako solitéra či súčasť skupinových výsadieb. Je známa nielen svojou statnou korunou, ale aj efektným kmeňom, najmä u vzrastnejších kultivarov. Je nenáročná a preto je kľúčovým prvkom pri vytváraní zelene v prímorských, mestských aj priemyselných oblastiach. Skvele ladí s borievkami, čilimníkmi, parkovými ružami, nižšími okrasnými trávami a ďalšími rastlinami, čo dodáva záhrade pestrosť a estetickú hodnotu. Borovica čierna var. austriaca je všeobecne považovaná za odolný a atraktívny strom, ktorý prináša do prostredia estetickú hodnotu a zároveň si vyžaduje minimálnu starostlivosť.

Borovica čierna (Pinus nigra) je statný ihličnatý strom, ktorý rastie v južnej Európe a Stredomorí, v nižších polohách Álp, Malej Ázii a severnej Afrike. Zo širokého rozšírenia tohto impozantného druhu vyplýva jeho veľká prispôsobivosť rôznym podmienkam, ktorým ju v našich záhradách a mestách vystavujeme. Obzvlášť sa jej darí na slnečných stráňach, ale nemá vyhranené požiadavky okrem svetlomilnosti. V Českej republike je síce nepôvodný, ale vzhľadom na meniacu sa klímu, najmä v teplých nížinách miestami vytláča pôvodnú borovicu lesnú. Darí sa jej všade, dokonca aj na obzvlášť chudobných pôdach. Dobre znáša sucho a prospieva ako v rovinách, tak v horských oblastiach. Často sa vysádza aj preto, aby chránila iné rastliny pred vetrom. Pôvodný druh tejto borovice je statný strom, ktorý dorastá do väčších rozmerov.

Pestovanie: Najlepšie prosperujú na plnom slnku, v polotieni býva koruna redšia a zvyšuje sa náchylnosť k hubovým chorobám. V otvorených polohách sa u mladých stromov osvedčuje závetrie pred zimným vetrom, zároveň je vhodná mikroklíma bez dlhodobo stojatého vlhkého vzduchu. Pôda býva najvhodnejšia priepustná piesočnato-hlinitá až štrkovitá, v ťažkých íloch pomáha drenáž a vyvýšený záhon. Odporúčané pH sa pohybuje približne 4,5 – 6,5. Kontajnerované stromčeky sa vysádzajú od marca do novembra mimo zmrznutú pôdu, v teplom období s pravidelnou zálievkou do plného zakorenenia, obvykle prvé 2 sezóny. Po ujme znášajú sucho väčšinou dobre, dlhodobé zamokrenie však zvyšuje riziko koreňových hnilôb. Hnojenie sa volí striedme, obvykle postačí jarný kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo pre ihličnany. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých vetiev, u niektorých druhov je možné na zahustenie skracovať jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry alebo štiepky stabilizuje vlahu a obmedzuje prehrievanie koreňov. Mrazuvzdornosť bežne sa pohybuje zhruba do -30 °C, v záhrade teda bežne nevyžaduje zimný kryt, pri rastlinách v nádobách je vhodné chrániť koreňový bal pred premrznutím mulčom alebo obalom. Odolnosť k suchu býva stredná až vysoká, vyššie nároky na vlahu mávajú mladé výsadby. Rozostupy sa volia veľkorysé, orientačne 4–8 m podľa druhu a cieľovej koruny, aby bola zaistená cirkulácia vzduchu.

Autor: Lucie | Revízia: 17.2. 2026