Borovica čierna 'Smaragd'

Podrobný popis

Borovica čierna 'Smaragd' - kultivar borovice čiernej z okruhu Pinus nigra, ktorá v prírode osídľuje slnečné, často vápenité svahy a suché lesy južnej Európy a Balkánu. Kultivar sa vyznačuje hustým vetvením a sýto tmavo zelenými ihlicami, vďaka ktorým pôsobí stabilne aj v zimnom období. Rast býva kompaktnejší ako pri bežnom druhu, v dospelosti sa často uvádza približne 2,5–3 m výšky a podobná šírka, koruna je pravidelná a dobre sa uplatní ako solitéra aj v skupinách. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, sú tuhé, dlhé zhruba 12–16 cm a pri premnutí vonia živicou. Na jar sa objavujú peľové šištice, najčastejšie v máji a júni, u starších rastlín môžu dozrievať hnedé šišky dlhé niekoľko centimetrov. V záhradnej kompozícii 'Smaragd' vytvára tmavé pozadie pre kvitnúce kríky, ruže aj trvalkové záhony, dobre kontrastuje so svetlými trávami a so striebristým olistením levandule, santolíny alebo paliny. V mestských výsadbách sa uplatní aj vďaka dobrej tolerancii k vetru a prachu.Vďaka svojej výške sa hodí aj do menších záhrad.

Borovica čierna je statný ihličnatý strom, ktorý rastie v južnej Európe a Stredomorí, v nižších polohách Álp, Malej Ázii a severnej Afrike. Zo širokého rozšírenia tohto impozantného druhu vyplýva jeho veľká prispôsobivosť rôznym podmienkam, ktorým ju v našich záhradách a mestách vystavujeme. Obzvlášť sa jej darí na slnečných stráňach, ale nemá vyhranené požiadavky okrem svetlomilnosti. V Českej republike je síce nepôvodný, ale vzhľadom na meniacu sa klímu najmä v teplých nížinách miestami vytláča pôvodnú borovicu lesnú. Darí sa jej všade, dokonca aj na obzvlášť chudobných pôdach. Dobre znáša sucho a prospieva ako v rovinách, tak v horských oblastiach. Často sa vysádza aj preto, aby chránila iné rastliny pred vetrom. Môže dorastať výšok až okolo 20-55 m. Jeho charakteristickými rysmi sú tmavo zelené, dlhé ihlice, ktoré sú usporiadané vo zväzkoch po dvoch. Plody sú šišky, ktoré obvykle dorastajú do veľkosti 5-10 cm a sú hnedej až čiernej farby.

Pestovanie: Najlepšie prosperujú na plnom slnku, v polotieni býva koruna redšia a zvyšuje sa náchylnosť k hubovým chorobám. V otvorených polohách sa u mladých stromov osvedčuje závetrie pred zimným vetrom, zároveň je vhodná mikroklíma bez dlhodobo stojatého vlhkého vzduchu. Pôda býva najvhodnejšia priepustná piesočnato-hlinitá až štrkovitá, v ťažkých íloch pomáha drenáž a vyvýšený záhon. Odporúčané pH sa pohybuje približne 4,5 – 6,5. Kontajnerované stromčeky sa vysádzajú od marca do novembra mimo zmrznutú pôdu, v teplom období s pravidelnou zálievkou do plného zakorenenia, obvykle prvé 2 sezóny. Po ujme znášajú sucho väčšinou dobre, dlhodobé zamokrenie však zvyšuje riziko koreňových hnilôb. Hnojenie sa volí striedme, obvykle postačí jarný kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo pre ihličnany. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých vetiev, u niektorých druhov je možné na zahustenie skracovať jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry alebo štiepky stabilizuje vlahu a obmedzuje prehrievanie koreňov. Mrazuvzdornosť bežne sa pohybuje zhruba do -30 °C, v záhrade teda bežne nevyžaduje zimný kryt, pri rastlinách v nádobách je vhodné chrániť koreňový bal pred premrznutím mulčom alebo obalom. Odolnosť k suchu býva stredná až vysoká, vyššie nároky na vlahu mávajú mladé výsadby. Rozostupy sa volia veľkorysé, orientačne 4–8 m podľa druhu a cieľovej koruny, aby bola zaistená cirkulácia vzduchu.

Autor: Kristýna | Revízia: 30.12.2025