Borovica čierna 'Globosa'

Podrobný popis

Borovica čierna 'Globosa' - zakrpatený kultivar borovice čiernej, pôvodom z okruhu Pinus nigra, ktorá prirodzene rastie na slnečných, kamenistých svahoch av riedkych lesoch južnej Európy, na Balkáne av nižších polohách Álp. Rastie pomaly a bez zásahu vytvára hustý, široko guľovitý ker s pravidelne vetvenými, mierne vystúpavými vetvami. V približne 20 rokoch dosahuje okolo 1,5 – 1,8 m výšku a podobnú šírku, v plnej dospelosti sa drží v tomto rozsahu. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, sú tuhé, tmavo zelené a dlhé 12–16 cm, na rastline vytrvávajú niekoľko rokov a pri premnutí vonia živicou. Na jar sa objavujú nenápadné peľové šištice, obvykle v máji a júni, a na starších exemplároch sa postupne tvoria hnedé, vajcovité šišky dlhé zhruba 5–8 cm. Tmavé olistenie a kompaktný tvar sa uplatnia v predzáhradkách, mestských výsadbách, na skalkách aj vo vresoviskách, ale aj vo väčších nádobách na terasách. V kompozícii ladí s vresmi a vresovcami, nízkymi borievkami, suchomilnými trávami, tavoľníkmi, kameňmi a suchými múrikmi ako celoročne zelený akcent.Vďaka tomu je veľmi nenáročný na pestovanie a to z neho robí ideálnu voľbu pre každú záhradu. Naozaj podarený kultivar.

Borovica čierna (Pinus nigra) je statný ihličnatý strom, ktorý rastie v južnej Európe a Stredomorí, v nižších polohách Álp, Malej Ázii a severnej Afrike. Zo širokého rozšírenia tohto impozantného druhu vyplýva jeho veľká prispôsobivosť rôznym podmienkam, ktorým ju v našich záhradách a mestách vystavujeme. Obzvlášť sa jej darí na slnečných stráňach, ale nemá vyhranené požiadavky okrem svetlomilnosti. V Českej republike je síce nepôvodný, ale vzhľadom na meniacu sa klímu, najmä v teplých nížinách miestami vytláča pôvodnú borovicu lesnú. Darí sa jej všade, dokonca aj na obzvlášť chudobných pôdach. Dobre znáša sucho a prospieva ako v rovinách, tak v horských oblastiach. Často sa vysádza aj preto, aby chránila iné rastliny pred vetrom. Pôvodný druh tejto borovice je statný strom, ktorý dorastá do väčších rozmerov.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 30.12.2025