Borovica čierna 'Zimmer'

Podrobný popis

Borovica čierna 'Zimmer' - pochádza zo strednej a južnej Európy, kde prirodzene rastie na suchých, kamenistých svahoch av horských údoliach. Z týchto stanovíšť si prináša odolnosť voči vetru, slnku aj chudobnejším pôdam. Kultivar 'Zimmer' predstavuje úzko stĺpovitý, stredne vzrastný typ s hustým vetvením a pravidelnou, štíhlou korunou, vhodný aj do menších záhrad a užších pásov výsadby. V desiatich rokoch dosahuje približne 1–1,5 m výšky a 0,4–0,6 m šírky, v dospelosti obvykle 4–6 m pri šírke okolo 1 m. Vďaka tvaru vytvára výraznú vertikálu bez toho, aby nadmerne tienila okolité rastliny. Ihlice sú tuhé, približne 8–12 cm dlhé, vyrastajú po dvoch a nesú sýto tmavo zelenú farbu, ktorá podčiarkuje architektonický tvar korún. Kôra je spočiatku šedohnedá a hladšia, so starobou sa rozpraskáva do doskovitých platní, čo stromu dodáva charakter staršieho borovicového porastu. Na starších jedincoch sa objavujú podlhovasté hnedé šišky, ktoré prispievajú k prirodzenému vzhľadu. Borovica čierna je cenená pre toleranciu k mestskému ovzdušiu, zasoleniu aj miernemu suchu a kultivar 'Zimmer' tieto vlastnosti dobre preberá, pričom zostáva priestorovo úsporný. V záhradnej kompozícii sa uplatnia ako solitéra v predzáhradkách a pri vstupoch, v úzkych výsadbách pozdĺž ciest či plotov, v moderných záhradách s trávami a vresoviskovými rastlinami aj ako pozadie pre nižšie kvitnúce kríky. Vhodné je aj použitie vo väčších nádobách na terasách a strešných záhradách, kde poskytuje celoročne stály tvar a farbu.

 Borovica čierna (Pinus nigra) je statný ihličnatý strom, ktorý rastie v južnej Európe a Stredomorí, v nižších polohách Álp, Malej Ázii a severnej Afrike. Zo širokého rozšírenia tohto impozantného druhu vyplýva jeho veľká prispôsobivosť rôznym podmienkam, ktorým ju v našich záhradách a mestách vystavujeme. Obzvlášť sa jej darí na slnečných stráňach, ale nemá vyhranené požiadavky okrem svetlomilnosti. V Českej republike je síce nepôvodný, ale vzhľadom na meniacu sa klímu, najmä v teplých nížinách miestami vytláča pôvodnú borovicu lesnú. Darí sa jej všade, dokonca aj na obzvlášť chudobných pôdach. Dobre znáša sucho a prospieva ako v rovinách, tak v horských oblastiach. Často sa vysádza aj preto, aby chránila iné rastliny pred vetrom. Pôvodný druh tejto borovice je statný strom, ktorý dorastá do väčších rozmerov.

Pestovanie: Najlepšie prosperujú na plnom slnku, v polotieni býva koruna redšia a zvyšuje sa náchylnosť k hubovým chorobám. V otvorených polohách sa u mladých stromov osvedčuje závetrie pred zimným vetrom, zároveň je vhodná mikroklíma bez dlhodobo stojatého vlhkého vzduchu. Pôda býva najvhodnejšia priepustná piesočnato-hlinitá až štrkovitá, v ťažkých íloch pomáha drenáž a vyvýšený záhon. Odporúčané pH sa pohybuje približne 4,5 – 6,5. Kontajnerované stromčeky sa vysádzajú od marca do novembra mimo zmrznutú pôdu, v teplom období s pravidelnou zálievkou do plného zakorenenia, obvykle prvé 2 sezóny. Po ujme znášajú sucho väčšinou dobre, dlhodobé zamokrenie však zvyšuje riziko koreňových hnilôb. Hnojenie sa volí striedme, obvykle postačí jarný kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo pre ihličnany. Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých vetiev, u niektorých druhov je možné na zahustenie skracovať jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry alebo štiepky stabilizuje vlahu a obmedzuje prehrievanie koreňov. Mrazuvzdornosť bežne sa pohybuje zhruba do -30 °C, v záhrade teda bežne nevyžaduje zimný kryt, pri rastlinách v nádobách je vhodné chrániť koreňový bal pred premrznutím mulčom alebo obalom. Odolnosť k suchu býva stredná až vysoká, vyššie nároky na vlahu mávajú mladé výsadby. Rozostupy sa volia veľkorysé, orientačne 4–8 m podľa druhu a cieľovej koruny, aby bola zaistená cirkulácia vzduchu.

Autor: Kristýna | Revízia: 28.11. 2025