Borovica čierna 'Rockley WB'

Podrobný popis

Borovica čierna 'Rockley WB' - patrí medzi zakrpatené kultivary pôvodne odvodené z čarovníka na starších stromoch borovice čiernej v Stredomorí a južnej Európe. Základný druh rastie v prírode na suchých, kamenistých svahoch, kde odoláva vetru, vysokému slnečnému žiareniu aj chudobnejším pôdam, a tieto vlastnosti sa premietajú aj do kultivaru. 'Rockley WB' vytvára v mladom veku veľmi hustú, kompaktnú guľu, neskôr mierne sploštený guľovitý až nízko široko kužeľovitý ker. V desiatich rokoch dosahuje zhruba 0,8 m výšky aj šírky, v dospelosti v podmienkach strednej Európy obvykle 1,0 – 1,2 m výšky a podobnej šírky. Ihlice sú 8–12 cm dlhé, tuhé, šedo zelené až zelenošedé, vo zväzkoch po dvoch, na koncoch jemne zvlnené, takže koruna pôsobí naživo aj v zime. Drevina je bez tŕňov a bežne sa nepovažuje za jedovatú, napriek tomu sa cielene nekonzumuje, jej semená však využívajú vtáky. Ako štep na kmienku vytvára malý „stromček“ vhodný do nádob alebo ako akcent v predzáhradke, v kríkovej forme sa uplatňuje v skalke, štrkovom záhone, na slnečnom svahu či v kombinácii s inými zakrpatenými ihličnanmi a trávami. V kompozícii dobre dopĺňa jemnejšiu štruktúru vresovísk a výsadby so šedolistými trvalkami, kde prináša celoročnú stálosť farby a tvaru.

Borovica čierna (Pinus nigra) je statný ihličnatý strom, ktorý rastie v južnej Európe a Stredomorí, v nižších polohách Álp, Malej Ázii a severnej Afrike. Zo širokého rozšírenia tohto impozantného druhu vyplýva jeho veľká prispôsobivosť rôznym podmienkam, ktorým ju v našich záhradách a mestách vystavujeme. Obzvlášť sa jej darí na slnečných stráňach, ale nemá vyhranené požiadavky okrem svetlomilnosti. V Českej republike je síce nepôvodný, ale vzhľadom na meniacu sa klímu, najmä v teplých nížinách miestami vytláča pôvodnú borovicu lesnú. Darí sa jej všade, dokonca aj na obzvlášť chudobných pôdach. Dobre znáša sucho a prospieva ako v rovinách, tak v horských oblastiach. Často sa vysádza aj preto, aby chránila iné rastliny pred vetrom. Pôvodný druh tejto borovice je statný strom, ktorý dorastá do väčších rozmerov.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 27.11. 2025