Borovica čierna 'Marie Bregeon'

Podrobný popis

Borovica čierna 'Marie Bregeon' - zakrpatený kultivar vyšľachtený vo Švajčiarsku Henrim Bregeonom ako riadený kríženec borovice čiernej a borovice hustokvetej. Patrí k pomaly rastúcim ihličnanom, ročný prírastok činí približne 5–9 cm, po desiatich rokoch dosahuje okolo 0,5 m výšky a 0,6–0,7 m šírky, v dospelosti obvykle 0,8–1 m výšky a asi 1 m šírky. Koruna je prirodzene guľovitá až ploche pologuľovitá, veľmi hustá a kompaktná, bez potreby tvarovacieho rezu, vetvy sú krátke a bohato vetvené, takže vytvárajú súdržný zelený vankúš. Ihlice dlhé zhruba 8–10 cm sú mäkšie ako u bežnej borovice čiernej, hráškovo až jasne zelenej, často ľahko špirálovito stočené, čo korune dodáva jemne modelovaný vzhľad a na výhonkoch zostávajú 3–4 roky, takže rastlina nepresychá smerom dovnútra ani v zime. Kvety a drobné šišky sú nenápadné a pre okrasnú hodnotu dreviny menej významné. Borovica čierna netvorí tŕne a bežne sa nepovažuje za jedovatú. Kultivar 'Marie Bregeon' sa uplatňuje ako nízka solitéra v menších trávnikových plochách, vo vresoviskách a skalných partiách, v japonsky ladených aj moderných mestských záhradách a vďaka kompaktnému rastu a tolerancii k znečistenému ovzdušiu aj v nádobách na terasách a pri vstupoch do domu.

Borovica čierna (Pinus nigra) je statný ihličnatý strom, ktorý rastie v južnej Európe a Stredomorí, v nižších polohách Álp, Malej Ázii a severnej Afrike. Zo širokého rozšírenia tohto impozantného druhu vyplýva jeho veľká prispôsobivosť rôznym podmienkam, ktorým ju v našich záhradách a mestách vystavujeme. Obzvlášť sa jej darí na slnečných stráňach, ale nemá vyhranené požiadavky okrem svetlomilnosti. V Českej republike je síce nepôvodný, ale vzhľadom na meniacu sa klímu, najmä v teplých nížinách miestami vytláča pôvodnú borovicu lesnú. Darí sa jej všade, dokonca aj na obzvlášť chudobných pôdach. Dobre znáša sucho a prospieva ako v rovinách, tak v horských oblastiach. Často sa vysádza aj preto, aby chránila iné rastliny pred vetrom. Pôvodný druh tejto borovice je statný strom, ktorý dorastá do väčších rozmerov.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 27.11. 2025