Borovica čierna 'Green Tower'

Podrobný popis

Borovica čierna 'Green Tower' - patrí medzi odolné európske ihličnany a kultivar 'Green Tower' predstavuje jej štíhlu formu vhodnú aj pre menšie záhrady. Vznikol ako semenáč stĺpovité odrody 'Pyramidalis', vyšľachtený koncom 90. rokov v Nemecku Martinom Zimmerom. Tvorí prísne vzpriamený, úzko stĺpovitý až úzko pyramidálny habitus s hustými vetvami. Ročné prírastky sa pohybujú okolo 15-20 cm, po desiatich rokoch býva vysoký okolo 1,4-2,4 ma široký okolo 0,5 m, v dospelosti 4-6 m vysoký a 1-1,5 m široký podľa podmienok. Ihlice sú dlhé asi 10–12 cm, tuhé, tmavo zelené a lesklé, vo zväzkoch po dvoch vypĺňajú korunu aj pri starších stromoch. Na jar, obvykle v máji, sa objavujú drobné samčie šištice s peľom a menej nápadné samičie šišky, ktoré po dozretí nesú semená. Borovica čierna netvorí tŕne a pri bežnom pestovaní nie je považovaná za jedovatú, peľ využívajú opeľovači. Stĺpovitý tvar kultivaru 'Green Tower' sa uplatní v úzkych predzáhradkách, pozdĺž ciest aj pri vstupe do domu, v skupinách vytvára zelené piliere sprevádzajúce trvalky a okrasné trávy i solitéry vo vresoviskách, skalných partiách a vo veľkých nádobách na teras.

Borovica čierna (Pinus nigra) je statný ihličnatý strom, ktorý rastie v južnej Európe a Stredomorí, v nižších polohách Álp, Malej Ázii a severnej Afrike. Zo širokého rozšírenia tohto impozantného druhu vyplýva jeho veľká prispôsobivosť rôznym podmienkam, ktorým ju v našich záhradách a mestách vystavujeme. Obzvlášť sa jej darí na slnečných stráňach, ale nemá vyhranené požiadavky okrem svetlomilnosti. V Českej republike je síce nepôvodný, ale vzhľadom na meniacu sa klímu, najmä v teplých nížinách miestami vytláča pôvodnú borovicu lesnú. Darí sa jej všade, dokonca aj na obzvlášť chudobných pôdach. Dobre znáša sucho a prospieva ako v rovinách, tak v horských oblastiach. Často sa vysádza aj preto, aby chránila iné rastliny pred vetrom. Pôvodný druh tejto borovice je statný strom, ktorý dorastá do väčších rozmerov.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, pri mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa u zakrpatených kultivarov vypláca rovnomerná vlaha pri dlhých horúčavách. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri obleve sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 ° C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňovej hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšových formách a širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 27.11. 2025