Borovica čierna 'Black Prince' Pinus nigra 'Black Prince'

Podrobný popis

Borovica čierna 'Black Prince' - zakrpatený kultivar borovice čiernej, ktorý vznikol výberom z čarovnej metly a do pestovania bol uvedený ako kompaktná, pomaly rastúca forma. Na rozdiel od botanického druhu, ktorý v prírode tvorí vysoké stromy juhovýchodnej a strednej Európy, zostáva tento kultivar nízky a hustý. Vytvára krátke výhonky s ihlicami vo zväzočkoch po dvoch, ihličie pôsobí tmavozeleno až temnozeleno a v zime si farbu dobre drží. Koruna má spočiatku ploskoguľovitý, neskôr široko kužeľovitý tvar a aj v malom priestore pôsobí prehľadne. V dospelosti dorastá približne do výšky 0,45 m a šírky 0,6 m, rast je pozvoľný a tvar zostáva stabilný aj bez zásahov. Šišky sa môžu objavovať postupne a sú skôr doplnkom, ktorý podporuje prirodzený charakter. 'Black Prince' sa hodí do skaliek, japonsky ladených záhrad, predzáhradiek a do nádob, kde vytvára vždyzelený bod medzi trvalkami. Výrazný je kontrast so svetlým štrkom, sivolistými druhmi a kvitnúcimi pôdopokryvnými trvalkami, napríklad s taričkami, pretože tmavé ihličie zvýrazní farby kvetov. Svoje uplatnenie nájde aj pri pestovaní v dostatočne veľkých nádobách.

Borovica čierna (Pinus nigra) je statný ihličnatý strom, ktorý rastie v južnej Európe a Stredomorí, v nižších polohách Álp, v Malej Ázii a severnej Afrike. Zo širokého rozšírenia tohto impozantného druhu vyplýva jeho veľká prispôsobivosť rôznym podmienkam, ktorým ho v našich záhradách a mestách vystavujeme. Obzvlášť sa mu darí na slnečných stráňach, no okrem svetlomilnosti nemá vyhranené nároky. Na Slovensku je síce nepôvodná, ale vzhľadom na meniacu sa klímu najmä v teplých nížinách miestami vytláča pôvodnú borovicu lesnú. Darí sa jej všade, dokonca aj na obzvlášť chudobných pôdach. Dobre znáša sucho a prospieva v rovinách aj v horských oblastiach. Často sa vysádza aj preto, aby chránila iné rastliny pred vetrom. Pôvodný druh tejto borovice je statný strom, ktorý dorastá do väčších rozmerov.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, no koruna býva voľnejšia. Záveterné stanovište je výhodné najmä v zime, keď kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Osvedčuje sa priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá pôda, v ťažkých ílovitých pôdach je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5 – 6,5, v mnohých záhradných pôdach vyhovuje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Rastliny v kontajneri sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch počas dlhých horúčav oplatí rovnomerná vlaha. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa zvyčajne nevyžaduje, na zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, počas odmäku sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 °C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa pri suchu môžu objaviť roztočce a vošky, z chorôb sypavka a koreňové hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8 – 1,5 m pri vankúšovitých formách a pri širších zakrpatených kultivaroch okolo 1,5 – 2,5 m.

Autor: Kristýna | Revízia: 30.12.2025