Borovica čierna 'Biokovo' Pinus nigra 'Biokovo'

Podrobný popis

Borovica čierna 'Biokovo' - nízky, rozložitý kultivar borovice čiernej, pomenovaný podľa chorvátskeho pohoria Biokovo, kde sa druh Pinus nigra prirodzene vyskytuje na kamenistých, vysychavých svahoch. Kultivar bol vybraný pre kompaktný, pri zemi rozprestretý rast a husté rozkonárenie, ktoré vytvára súvislý, vankúšovitý habitus. V dospelosti dosahuje približne 0,6–1 m výšky a 1–2 m šírky, pričom ročné prírastky sa pohybujú okolo 10–15 cm. Kostrové vetvy sa rozkladajú vodorovne až mierne vystúpavo, čo podporuje pôdopokryvný efekt. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch po dvoch, sú 8–12 cm dlhé, pevné, tmavozelené a mierne lesklé, s tuhým, kožovitým povrchom. Hustota olisťovania zaisťuje celoročnú štruktúru a stabilnú farebnosť aj počas zimy. Na starších rastlinách sa tvoria vajcovité až kužeľovité šišky dlhé 5–8 cm, dozrievajúce do hnedej farby. Kultivar sa uplatňuje ako pôdopokryvná drevina v skalkách, na suchých svahoch, v predzáhradkách aj vo verejnej zeleni. V kompozíciách dobre dopĺňa nízke trvalky, rozchodníky, taričky, levandule alebo okrasné trávy, kde vytvára stabilné tmavozelené pozadie a celoročnú hmotu.

Borovica čierna (Pinus nigra) je statný ihličnatý strom, ktorý prirodzene rastie v južnej Európe a Stredomorí, v nižších polohách Álp, v Malej Ázii a severnej Afrike. Z rozsiahleho rozšírenia tohto impozantného druhu vyplýva jeho veľká prispôsobivosť rôznym podmienkam, ktorým ho v našich záhradách a mestách vystavujeme. Obzvlášť sa mu darí na slnečných stráňach, pričom okrem vysokej svetlomilnosti nemá vyhranené požiadavky na stanovište. V Slovenskej republike je tento druh nepôvodný, no v dôsledku meniacej sa klímy – najmä v teplých nížinách – sa mu darí mimoriadne dobre a miestami vykazuje vyššiu odolnosť než naša pôvodná borovica lesná. Prosperuje takmer všade, dokonca aj na veľmi chudobných a vápenatých pôdach. Výborne znáša sucho a úspešne rastie v nížinách aj v horských oblastiach. Často sa využíva aj ako vetrolam na ochranu citlivejších rastlín. Pôvodný druh tejto borovice je mohutný strom, ktorý v dospelosti dorastá do značných rozmerov.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnatohlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5–6,5, v mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch vypláca rovnomerná vlaha počas dlhých horúčav. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, pre zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri odmäku sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 °C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňové hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8–1,5 m pri vankúšovitých formách a širších zakrpatených kultivarov okolo 1,5–2,5 m.

Autor: Jana | Revízia: 22. 2. 2026